Druhá reportáž od Lýdie Kokavcovej bola o predaji Domu kultúry odborármi v Banskej Bystrici. Odborári ho predali v tendri a dostali zaň peniaze. Reportérka celý čas nedokázala divákom povedať, kde je problém. Prečo majú odbory vlastniť budovy na kultúru? Majú vôbec dávať peniaze na kultúru? Na úkor čoho? V úvode moderátorka Začková divákom povedala:
Jednou z dvanástich požiadaviek novembra osemdesiatdeväť boli aj slobodné a nezávislé odbory. To sme ešte netušili, že aj odbory podľahnú hlavne riešeniu svojich majetkových ambícií. A v prospech koho? To sa už takmer dvadsať rokov nevie dopátrať nikto...
A nakoniec sa ani reportérka nespýta, čo s tými peniazmi chcú odbory robiť, čo je pre nich v súčasnosti hlavný cieľ, a teda na čo a pre koho idú tie peniaze... Väčšinu času tejto zbytočnej reportáže navyše trávila Kokavcová riešením rozhodovacej a vlastníckej štruktúry vnútri odborov.
Protest českých farmárov: Farmári chcú vyššie dotácie, a tak protestujú. Martin Maruniak z Markízy na konci zahlási :
Stále nepriaznivejšie podmienky nútia českých farmárov brániť svoje práva v uliciach.
To existujú nejaká práva na dotácie? Čo tak poctivo povedať „brániť svoje záujmy“? Maruniak sa klasicky sústredil na povrch (obetované prasa, rozdávané jaternice), ani neoslovil ekonómov, či dotácie do prasiat je to najlepšie využitie daní. Upozornil ma na to čitateľ.
Ceny potravín v Slovinsku: „ Slovincom v eurách dražejú potraviny dvakrát rýchlejšie,“ oznamuje nám titulok Pravdy na prvej strane. Titulok zmätočný – 2krát rýchlejšie ako čo, ako dovtedy, ako by rástli bez eura, ako u nás, či inde vo svete? Jana Hambálková v článku píše:
Slovincov, ktorí od začiatku roka zaviedli euro, trápi dvakrát rýchlejšie zdražovanie potravín ako zvyšok Európy. V októbri ceny za jedlo a nealkoholické nápoje stúpli v porovnaní s rovnakým obdobím vlani o vyše 13 percent. Slovákom za ten istý čas potraviny zdraželi o necelých sedem percent.
Takže 2krát rýchlejšie ako vo zvyšku Európy. Hoci ako číslo na porovnanie ponúka autorka len za Slovensko. Pritom v EÚ je medziročný rast cien potravín podľa Eurostatu k októbru 4,6%, a v eurozóne dokonca 3,8%, čiže ani to dvakrát neplatí. A možno chcela autorka písať o raste cien potravín zo septembra na október, kde ten rast priemeru EÚ bol skutočne polovičný ako v Slovinsku. Ale zase pomalší ako v celok Pobaltí, v Česku či na Slovensku, takže prečo strašiť, že Slovinsko je akási výnimka? A to je problém aj pri medziročnom raste cien.
Úvod aj titulok navádzajú na otázku, či s tým nemá niečo aj prechod na euro, ale autorka to vo zvyšku článku vôbec nerieši... článku chýba akákoľvek pointa.
Zisk a zdravotné poisťovne: Trojica Baťo, Záborský a Beer z TRENDU napísali výborný článok o plusoch aj mínusoch zisku zdravotných poisťovní, a akú úlohu jeho ne/existencia má v celom systéme. Konečne to nie je len o tých stredoškolských úvahách, že zisk je vždy spoločensky užitočná vec.
O čom naše médiá nehovoria: ale mohli by. The Economist začiatkom novembra opísal, ako dopadla v Británii sťažnosť malých obchodníkov na veľké reťazce (samotné Tesco má tretinu trhu). Protimonopolné úrady sťažnosť zamietli argumentom, že reťazce konkurenciu na trhu podporujú, a že naopak ich nedostatok konkurencii škodí, a že radšej ako ich obmedzovanie je dôležité zjemniť zákonné bariéry na stavbu hál reťazcov.
Pred 2 týždňami vyšiel aj rebríček krajín merajúci rozdiely vo vybraných ukazovateľoch medzi pohlaviami, Slovensko skončilo najlepšie z krajín V4, ale aj horšie ako 53 zo 128 meraných krajín... Aj keď o metodike a užitočnosti prieskumu by sa dalo diskutovať.
(Update 22.11: A ešte jeden článok z The Economist spred mesiaca - v Kazachstane po náhlom raste cien potravín a ich masívnom panickom skupovaní vláda obvinila z problémov obchodníkov-špekulantov. Možno sa naši novinári mohli popýtať toho prezidenta na návšteve, že ako úspešne vyriešili tie ceny, aby sme sa poučili.)
