V minulotýždňovom rozhovore pre časopis Žurnál pod názvom „Médiá nemajú prorokovať vlastné temné vízie“ Martin M.Šimečka kritizuje slovenské médiá za strašenie Ficom ešte pred tým, ako začal robiť prvé opatrenia vo vláde po voľbách 2006:
...to, čo naštartoval Fico voči médiám, sa naozaj stalo na Slovensku akoby štátnou politikou. Ide to naprieč celou politickou garnitúrou. No ja si myslím, že naše médiá na tom nesú svoju vinu, hoci to hovorím naozaj nerád.
Akú?
V čase nástupu Roberta Fica mu nedali žiadnu šancu. Teraz ho vôbec neobhajujem, ale médiá majú reflektovať skutočnosť, a nie prorokovať vlastné temné vízie. Chápem ich logiku uvažovania, ale od začiatku o ňom hovorili, že je to nebezpečný blázon, ktorý zruší reformy a zavedie nás do priepasti. A tieto predpovede sa ukázali ako falošné. Potom už bolo neskoro varovať, že pozor, Fico nám ničí slobodu! Kto to už dnes berie vážne?
Problém médií je, že stratili krok v súboji s Ficom, lebo on si to uvedomil hneď, ako nastúpil, a išiel proti nim absolútne natvrdo. Vytiahol do boja a podarilo sa mu z médií urobiť súperov namiesto opozície a poškodiť ich dôveryhodnosť. Aj pokles nákladu niektorých novín môže súvisieť s tým, že ľudia už nechceli čítať, že Fico robí všetko iba zle. Ukázalo sa, že mu vlastne krivdili.
Mali ho podporiť?
Nehovorím, že ho mali chváliť, to nie! Ale mali mu dať šancu, počkať si, čo sa udeje, a potom ísť natvrdo po naozajstných chybách. Dnes akoby zmiernili tón, ale či už nie je neskoro?
Ako sa vlastne majú médiá správať?
Mali by vždy počkať, kým budú môcť hrať úlohu strážcu demokracie, keď naozaj prepukne vážny problém. Ficov obraz médiá vytvorili ešte predtým, ako prišiel - už vtedy im bolo všetko jasné, hoci podľa mňa to nie je jasné dodnes. Mal som pocit, že naše médiá robia chybu, ale nekomentoval som to.
Skúsme sa teda pozrieť, aký obraz vytváral o Ficovi sám Šimečka, inak šéfredaktor SME v rokoch 1999- jeseň 2006.
Prečo je taký zlostný?, SME, 30.3.2002
Prečo je Fico taký zlostný? Možno preto, lebo sa celý život zaujímal o zločin a trest. Priťahovala ho aj smrť a jej funkcia, buď ako pomsta formou hrdelného trestu, alebo ako pomoc formou eutanázie. Dostojevskému podobná posadnutosť tiež neprospela, ale keď už nie on, tak aspoň svetová literatúra z nej vyťažila zlatý poklad. Čo vyťaží z Ficovej zloby slovenská politika, je lepšie nedomýšľať.
... Prečo je Fico taký zlostný? Odpoveď je neradostná. Lebo zlostný výsmech je najúčinnejšia volebná kampaň pre frustrovaných, ktorí túžia po nadradenosti. Aké škody Ficova zloba ešte narobí v slovenskej politike, je lepšie nedomýšľať.
Európa potrebuje našu pomoc, SME, 11.5.02
Európa potrebuje našu pomoc. Hrozba nástupu európskej krajnej pravice a populistov začína byť taká veľká, že výsledok napríklad slovenských volieb prestáva mať lokálny význam, nemali ho napokon už ani maďarské voľby. Európskej únii už nebude pre vlastnú ochranu stačiť jednoducho neprijať za člena štát, v ktorom bude vládnuť Mečiar s Ficom. Únia dnes potrebuje pre svoju ochranu viac: rozšíriť sa a posilniť svoju demokraciu napríklad aj o jeden malý štát, v ktorom voliči vládu Mečiara s Ficom odmietnu.
Stín nad slovenským snem, Respekt, 26.12.2005
Předseda Smeru Robert Fico otevřeně slibuje, že zruší rovnou daň a jednotnou DPH, protože prý prospívají jen bohatým, a že změní i principy penzijní reformy. Pokud mu to voliči opravdu umožní, tak laboratorní test ukázal, že reformy, jak je prováděla slovenská vláda, se v Evropě dělat nedají. A bude to svým způsobem pravdivý důkaz, přestože Fico je spíše – řečeno biologickou terminologií – nechtěný virus, který jen bezhlavě napadl oslabený společenský organismus.
Výsmech, SME, 29.6.2006
Robert Fico sa štyri roky pripravoval v opozícii na kariéru ľavicového premiéra. Desať dní mu stačilo, aby si ju zničil. Koalícia s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom mu zaručuje pád medzi politikov, ktorými ľavicová Európa pohŕda. Je vôbec možné, že takú jednoduchú logiku nechápe?
Ale kariéra Roberta Fica sama osebe nie je dôležitá, napokon, každý si svoj osud určuje sám. Včerajším rozhodnutím, žiaľ, určil aj ďalší osud krajiny na niekoľko rokov.
...Pribratím Slotu navyše zničil vyhliadky Smeru, aby sa jedného dňa stal modernou ľavicovou stranou.
Slovensko zažíva déja vu, Respekt, 2.7.06
Proč si vlastně Fico vybral Mečiara a Slotu, když se tím znemožnil v očích evropské levice a vlastně si tím zničil svou budoucí kariéru? Odpověď není jednoduchá, ale rozhodně se nedá věřit Ficovým argumentům, že to udělal proto, aby mohl lépe naplnit program Směru.
... Fico je muž s minulostí mladého ambiciózního právníka, který se dral za svou kariérou už za minulého režimu. Svět chápe jako propletenec zájmových skupin bez hodnotového žebříčku a nedělá žádný rozdíl mezi demokracií a diktaturou, protože oba systémy jsou pro něj jen jiným vyjádřením skupinového zájmu. Slavné jsou jeho výroky o tom, že listopad 1989 ani pořádně nevnímal, protože se právě připravoval na stáž v USA.
V jistém smyslu je to marxista, který věří v absolutní nadvládu ekonomických sil, jinými slovy, v nadvládu materialismu nad jakoukoli duchovní hodnotou. Právě proto nemůže rozumět zděšení evropské levice...
... Fico udělal jedno nezvratné a špatné rozhodnutí, jímž si zvolil osud Vladimíra Mečiara. Ten se vrací jako stárnoucí, ale přesto triumfující pobočník. Slaví také Ivan Lexa a mnoho dalších. Není mnoho zemí, kde si můžete prožít skutečné déjá vu.
Zloba, vírus, antieurópsky, zničená kariéra i zlý osud krajiny na obdobie dopredu, deja vu 90-tych rokov, písal Šimečka ďaleko pred a pár dní po voľbách. „Ficov obraz médiá vytvorili ešte predtým, ako prišiel - už vtedy im bolo všetko jasné, hoci podľa mňa to nie je jasné dodnes. Mal som pocit, že naše médiá robia chybu, ale nekomentoval som to,“ tvrdí intelektuál dnes.
Určite sa dá dobre diskutovať, či médiá s Ficom príliš nestrašili, a či by si nemali sebakriticky vyhodnotiť vlastné predikcie (pozri prípad eura). A podobne dobre by sa dalo zadiskutovať, či sa náhodou tie temné vízie neplnia dosť úspešne, od pohŕdania názorovými oponentmi po prekrývanie programovej prázdnoty nacionalizmom. Ale taká diskusia by mala mať aj nejakú štábnu kultúru: Ak kritizujem druhých za to, čo som sám robil, tak to poctivo priznám a vysvetlím zmenu vlastného názoru. Pomáha to totiž zlepšovať argumentačnú silu diskusie a najmä dôveryhodnosť samotných diskutujúcich.
PS Inak ďalším príspevkom do slovenskej novinárskej kultúry je fakt, že ten rozhovor Žurnálu so Šimečkom robila akurát Tina Čorná, ktorá písala do SME 5 rokov za šéfredaktora Šimečku (čitateľom Žurnálu to nespomenula). Aká to náhoda, že v rozhovore nepadla otázka o úlohe Šimečku a SME v šírení "temných vízií" o Ficovi. Pritom Žurnál konfliktom záujmov rozumie - v predvolebnom komentári o prezidentských kandidátoch Peter Javurek nezabudol otvorene pripomenúť, že ich majiteľ pracuje pre Radičovej kampaň.
