Slušnosť medzi novinármi podľa prieskumu naďalej rastie

Minulý týždeň príspevok Markízy začal takto:

Polícia už nevyšetruje vraždu údajného šéfa jednej zo skupín bratislavského podsvetia Petra Čongrádyho. Podľa Hospodárskych novín sa totiž doteraz nepodarilo obviniť zo zločinu konkrétnu osobu.

Markíza teda priznala, že námet na príspevok či fakty doň čerpala aj z Hospodárskych novín, ktoré sa k hlavným informáciám dostali skôr . Takéto odvolávky na iné médiá sú vizitkou vzájomnej slušnosti médií, ocenenia práce druhých a tiež sú dobrou informáciou pre čitateľa, kto je aký šikovný v prinášaní exkluzívnych informácií.

V spoločnosti Newton Media som si zadal prieskum, ktorý dopĺňa podobný prieskum SPW z minulého roka o druhý polrok 2006 a prvý polrok 2007. Metodika ostala rovnaká:

„Rátal sa počet odvolávok v spravodajstve a publicistike hlavných slovenských tlačových a TV médií ( SME, Pravda, Hospodárske noviny , TV Markíza, STV, TA3, TREND) na prácu iných slovenských médií ( Pravda, Nový čas, SME, TV Markíza, STV, TA3, Hospodárske noviny , . týždeň , TREND). Počet odvolávok bol očistený o príspevky, ktoré rozoberali vnútornú situáciu médií, prípadne informovali o pravidelných akciách typu nedeľné TV diskusie – a teda odvolávka neslúžila na posúvanie vlastnej práce ďalej.“

Pri porovnaní s predošlými polrokmi dochádza naďalej k podstatnému rastu celkových odvolávok:

*za rok 2004 prieskum nebol robený. Pozn.: Prieskum bol vykonaný iným človekom ako ten predošlý, a keďže kritériá odvolávok sa nedajú matematicky presne nadefinovať, porovnanie je hrubé - netreba ich brať príliš doslovne, radšej sa sústrediť na trendy

Inými médiami najcitovanejšou bola za obdobie ostatných dvoch polrokov Markíza, na ktorú odkazovalo 24 % z celkového počtu citácií.. Nasledovali SME (16%), a televízie TA3 a STV (po 13 %). V porovnaní s minulými polrokmi stratila hlavne STV, ktorá bola ešte v roku 2005 podobne citovaná ako Markíza. V porovnaní Pravdy a SME vychádza, že od začiatku roka 2007 začalo SME vyhrávať nad Pravdou v citáciách svojej práce v iných médiách – za posledných skúmaných 12 mesiacov je to 1,5násobne viac odvolávok na SME ako na Pravdu. V rokoch 2005-6 bol pomer opačný.

Pokiaľ ide o mimoriadne témy, Markízu citujú iné médiá mesiac čo mesiac dosť pravidelne bez nejakého dominantného príspevku. Väčšie medzimesačné rozdiely sú u ostatných médií: Pravda zabodovala článkom o fleku dcéry poslanca SNS v predstavenstve teplární z novembra 2006, SME februárovými zisteniami materiálov ŠtB o arcibiskupovi Sokolovi ako aj májovým článkom o úniku čísel SIS na internet, TREND zaujal iné médiá marcovým rozhovorom s ministrom Jahnátkom o tom, ako to beží v zbrojárskom priemysle, TA3 zase januárovým rozhovorom s arcibiskupom Sokolom o Tisovi. HN sa zviditeľnili marcovým rozhovorom so šoférom Packom ako aj článkami o úniku testov maturít na verejnosť.

Pokiaľ ide o druhú stranu – kto najviac citoval prácu tých druhých – tak tu dominoval denník SME až tak, že každá tretia odvolávka z výberu médií bola uverejnená v tomto denníku. So zhruba polovičnou frekvenciou to potom robili Pravda a Hospodárske noviny. Je prirodzené, že to najviac robí tlač, keďže má aj najväčšie spravodajstvo a publicistiku – a naviac to platí pre SME aj oproti iným denníkom. Z televízií dominuje TA3, ktoré cituje ostatné médiá štyrikrát častejšie ako STV či Markíza. Poradie médií, ktoré najčastejšie citujú iných sa v posledných rokoch nezmenilo, akurát SME už nie je tak úplne osamelé v citovaní – predtým malo na svojom konte zhruba každú druhú odvolávku, teraz každú tretiu.

Samozrejme viac odvolávok neodráža nutne len poctivosť či slušnosť, ale aj vývoj udalostí. Celkový trend však podľa mňa naznačuje, že aspoň tie hlavné slovenské médiá nabiehajú na odvolávanie na druhých ako na štandard.

Na druhej strane už len sťažnosti od novinárov, ktoré dostávam, naznačujú, že stále existuje veľa prípadov, kde si novinári prácu kolegov privlastňujú bez toho, aby sa o nich aspoň zmienili. Budem sa snažiť o týchto prípadoch písať.


Bulvár v HN: „Euro môže pripraviť Fica a spol. o voličov,“ znel titulok hlavného článku včerajších Hospodárskych novín: Filip Obradovič článok začal takto:

Je január 2009 a mnohí penzisti čakajú na svoj prvý eurodôchodok. Strach z veľkého zdraženia služieb nemajú, pretože doteraz si mysleli, že konverzný kurz bude jedna k jednej.

Na ich prekvapenie však na účet neprídu tisíce eur, a tak začínajú obviňovať vládu. Aj preto by sociálne slabšie skupiny mali mať špeciálnu komunikačnú stratégiu.
Trpký úspech
Z najväčšieho ekonomického úspechu koalície, prijatia eura, by sa v budúcnosti mohol stať vážny politický problém. Dôchodcovia a starší ľudia sú totiž podľa štatistík najmä voličmi vládnych strán, čo koalíciu môže pripraviť o preferencie. Dokopy ich je pritom takmer 1,3 milióna. "Nemožno vylúčiť, že sa tak nestane," reagoval politológ Juraj Marušiak.

Áno, článok sa dá postaviť aj na krčmovej špekulácii, veď aj tá má potenciálne rácio. A samozrejme, každú špekuláciu možno podporiť názorom analytika, že nič sa vylúčiť nedá. Ale nie je to trochu málo na top článok vydania novín? Je nejaký prieskum, či aspoň len anketa, že dôchodcovia očakávajú pri prechode na euro meniť koruny v kurze 1:1? Čo v Slovinsku či na Malte, majú tam skúsenosti s takými penzistami? A stratili tamojšie vlády kvôli euru sympatie penzistov či iných sociálnych skupín, ak ich predtým podporovali?
Vplyv prechodu na euro na politické preferencie je inak samozrejme fajn téma, ale že by sa nedala spracovať aj nebulvárne?

Ako je na tom opozícia: Marek Tettinger z Hospodárskych novín včera napísal :

Opozičné strany za jeden a pol roka po parlamentných voľbách stratili takmer 20-percentný podiel na hlasoch, ktoré by získali všetky parlamentné strany. Zatiaľ čo v júnových voľbách v roku 2006 SDKÚ-DS, SMK a KDH získali spolu 38,2 percenta hlasov, v októbri 2007 im podľa prieskumu ÚVVM patrí len 21,7 percenta hlasov. Výnimkou je len KDH, ktoré sa vďaka miernemu rastu preferencií v posledných mesiacoch ako-tak drží výsledku, ktorý dosiahli vo voľbách.

Ponechajme teraz bokom, že porovnávanie preferencií v prieskume s výsledkami volieb je pochybné, keďže deklarovaná účasť je tradične vyššia ako skutočná, a podiel strán na deklarovaných voličoch no skutočných nevoličov je rozdielna.

Graf k článku ukazuje októbrové percento pre opozíciu ako súčet (14,5 + 8,3 + 7,2) na úrovni 30, nie 21,7%, čo by bol teda rozdiel mínus osem perc.bodov, nie takmer 20 (mimochodom, 21,7% je októbrový súčet len za dve strany: SDKÚ + KDH). Graf je zaujímavý aj v tom, že hodnota 8,3% pre KDH pri októbri je zobrazená na úrovni 10%:

ÚVVM v skutočnosti nameral v októbri pre SDKÚ 14,5, KDH 9,8 a SMK 7,2%, čo dáva dokopy 31,5, a teda – ak už porovnávame tie čísla z volieb a prieskumu– pre opozíciu to znamená mínus necelých 7 pc.bodov od volieb. HN z toho urobili trojnásobok. Navyše - KDH sa veru od júla tohto roka sotva „ako-tak drží“ volebného výsledku, veď je už 4 mesiace jasne nad ním (graf HN aj v tomto zavádza, lebo zobrazuje len hodnoty za každý druhý mesiac, čo zhodou okolností u KDH ignoruje takmer 10%tné hodnoty za júl a september 2007.

Titulok dňa: „Každý Slovák má jednu kartu,“ hlási HN. Ivan Szabó nič také v článku neukazuje:

Počet vydaných platobných kariet na Slovensku je okolo päť miliónov kusov...

Samozrejme veľa ľudí ma kariet viac, obzvlášť ak tých necelých 5 miliónov je súčet debetných (3,5mil) a kreditných (1,2mil) kariet, čiže je jasné, že každý jeden Slovák kartu nemá, a niektorí majú viac ako jednu. Netuším, v čom je užitočné vypočítavať priemer na jedného Slováka. Článok nás neporovnáva s inými krajinami, informácia z titulku v samotnom článku ani nie je. Mizerný titulok.

Došlé reakcie: Do včerajšieho článku som dnes pridal reakciu TA3 (príbeh R.Trutza), do utorkového článku o Paľbe a interrupciách zase odpoveď reportéra Roberta Adamca.