SME proti STV ten prieskum MEMO 98 presolilo

„ STV je hlavne o vláde,“ svietil hlavný titulok dňa v SME na prvej strane v piatok 3.8, necelý týždeň potom, čo SME prinieslo správu o sťažnostiach reportérov STV.

„ Podľa monitoringu dala STV vláde priestor v 74 percentách spravodajstva ,“ znel podtitulok tej správy. V úvodnom zhrnutí sme sa dočítali:

Nezávislý monitoring organizácie Memo 98 ukazuje, že v spravodajstve STV výrazne dominuje vláda, jej témy a ministri.

Miroslav Kern v samotnom článku informoval:

Spravodajstvo Slovenskej televízie po nástupe nového vedenia výrazne zvýšilo počet informácií o činnosti vlády. Z monitoringu združenia Memo 98 vyplýva, že vláde za šéfredaktora Jána Šmihulu venovalo až 74,1 percenta času.
Rovnaké monitoringy z čias predchádzajuceho vedenia ukázali, že spravodajstvo STV v júli 2006 Ficovej vláde venovalo 45,7 percenta a v apríli 2006 Dzurindovej vláde 39,6 percenta času. Pod 50 percent to bolo väčšinu času za minulej vlády.
Vláde sa v sledovanom období viac ako obvykle venovali aj iné televízie. STV však napríklad Markízu predbehla zhruba o tri percentá, hoci v minulom období sa najmä Markíza, ale aj TA3 vládou zaoberali viac ako verejnoprávna televízia.
Nebývalé
Analytik Memo 98 Ivan Godársky čas, ktorý STV venovala vláde, považuje za nebývalo veľký a sám si na takýto priestor nepamätá od roku 1998, keď začali monitoringy robiť.

Aj v online verzii je pripojené video s Godárskym o tom, aké je to číslo pre STV neobvyklé oproti minulosti. A o tom sú aj všetky pripravené grafy v SME. Fajn, ale to vôbec nemusí byť podstatné – a ako pri podrobnom pohľade na čísla z prieskumov vysvitne, ani to podstatné nie je. Kľúčový je ten tretí odstavec článku (tento odstavec, mimochodom, editor v hlavnom článku SME na prvej strane tlačovej verzie vynechal, takže takto ten text, ktorý o problematike čítalo najviac ľudí, vôbec nevysvetlil podstatu). Odstavec totiž hovorí, že nárast správ o vláde v STV za nového manažmentu bude zaujímavý len a len ak je to nárast mimoriadny aj oproti iným televíziám.

Kern spomína nejaké 3 percentá a hovorí, že čísla potvrdzujú extra priestor v STV pre vládu. Potvrdzujú? Zobral som si prieskumy MEMO od roku 2003 (okrem čísel za volebný mesiac máj 2006) a porovnal tie čísla o priestore pre vládu v televíziách STV, TA3 a Markíze, teda za TV s najporovnateľnejšími večernými správami.

Podiel vlády na politickom spravodajstve televízií:

Zdroj: Memo 98

Na prvý pohľad vidno pri vzorke 2007 veľký nárast vo všetkých troch televíziách, zjavne nebývalé rekordy dosiahli v tom období aj ostatné televízie, nielen STV. A tak všetky televízie boli hlavne o vláde, nielen STV, ako to selektívne vyťahuje titulok SME.
Porovnanie historických čísel ukazuje na občasné výkyvy s rozdielmi až do 20 percentuálnych bodov medzi televíziami. Hoci v niektorých prieskumoch sú čísla takmer na percento zhodné, v iných zas výrazne odlišné. To dosť spochybňuje Kernovo tvrdenie, že rozdiel 3 až 6 bodov v prospech vlády v STV v ostatnom prieskume je ten dôležitý, horúci dôkaz o manipulácii v STV. Navyše ani nie je pravda čo píše, že Markíza a TA3 mávajú v pokrytí vlády vyššie čísla ako STV – ako vidno z tabuľky, poradie sa pravidelne strieda.

Urobil som ešte jeden pokus s číslami: dal som dokopy pokrytie vlády aj koaličných strán spolu (zvyšný priestor tak patrí opozícii plus prezidentovi). Možno je pravda, že koaliční politici majú celkovo - vláda plus strany - neobvykle viac priestoru v STV ako v iných médiách, čo predtým nebolo. Dokonca takéto čísla by mali lepšie vystihnúť možné tlaky koalície na verejnoprávnu televíziu. Tu sú čísla:

Podiel vlády a koaličných politických strán spolu na politickom spravodajstve televízií:

Zdroj: Memo 98, prepočítanie SPW

Ale opäť nič – STV už dokonca vychádza ako televízia, ktorá dáva koaličným politikom či vláde najmenej priestoru oproti TA3 a aj Markíze, čo sa naposledy stalo v roku 2003. Argument, že čísla z ostatného prieskumu Memo ukazujú na nekalé uprednostňovanie vlády či koalície v STV stojí na vode.

Prečo ale mali všetky médiá výrazne viac vlády v spravodajstve ako dovtedy? Kern to v článku napísal:

Vo februári a marci na výsledky mohlo vplývať aj to, že koncom sledovaného obdobia došlo k tragédii v Novákoch. Aj preto zrejme dostal najväčší priestor s pozitívnymi informáciami minister obrany František Kašický, ktorý po výbuchu ponúkol svoju demisiu. Výsledky však zrejme neovplyvnil výrazne. K explózii len 5 dní pred koncom trojtýždňového monitoringu.

Podľa čísel MEMO bola o výbuchu tretina až 46% monitorovaného spravodajstva v televíziách za celé skúmané obdobie. Najviac v TA3, potom v STV a najmenej v Markíze. Je teda nepochopiteľné, prečo novinár napísal, že výsledky „zrejme“ neboli ovplyvnené. Veď by predsa pravdepodobne padol celý titulok a podtitulok k článku, že spravodajstvo STV je hlavne o vláde. Navyše SME sa nemalo uchýliť k paušálnemu hodnoteniu STV na základe tohto prieskumu, uskutočneného v jasne nezvyklom čase:

Spravodajstvo Slovenskej televízie po nástupe nového vedenia výrazne zvýšilo počet informácií o činnosti vlády. Z monitoringu združenia Memo 98 vyplýva, že vláde za šéfredaktora Jána Šmihulu venovalo až 74,1 percenta času.

Zavádzajúcim bol aj prítomný čas v titulku a zhŕňajúcom úvodnom odstavci (STV je hlavne o vláde, v spravodajstve STV dominuje atď.). Platilo to len pre to špecifické obdobie predsa, o iných časoch za nového vedenia nič z čísel nevieme.

Povrchnosť spravodajstva SME bohužiaľ prebrali ako fakt aj pozorovatelia situácie ako napríklad bývalý šéf Rady STV:

Monitoring mimovládnej organizácie MEMO 98 ukázal, že zatiaľ čo v apríli 2006 spravodajstvo STV venovalo vláde 39,6 % času (Dzurindova vláda) a v júli 2006 už za vlády R. Fica 45,7 %, vo februári/marci 2007 už s novým vedením televízie aj spravodajstva to bolo sladkých 74,1 % (myslím si, že takýmto tempom je stovka na spadnutie).
Prekvapuje to niekoho? Veď takýto vývoj bol zakódovaný už vo voľbe nového riaditeľa.

Miroslav Kollár, Žurnál, 9.8.

Že v STV je niečo v serióznom neporiadku je jasné. A práve v takej situácii je ľahko podľahnúť náladám, keď akákoľvek informácia o STV sa dá položiť do negatívneho svetla potvrdzujúceho už iné, reálne fakty. Novinári by si mali dávať pozor, či náhodou do ohňa neprikladajú aj zvlhnuté polená.

Relativizácia pojmov: .týždeň často pranieruje relativizáciu hodnôt v dnešnom svete. K tomu patrí aj problém relativizácie pojmov – ak nenazývame veci pravými menami, relativizujeme samotnú diskusiu o hodnotách. .týždeň si na minulotýždňovú titulku dal nadpis „Normalizácia v STV.“

V STV sa dejú veci, ale k normalizácii sa to sotva dá porovnávať. Kritika vlády v STV aj za tohto manažmentu je jasne vyššia ako v Kubišovej STV a neporovnateľne vyššia ako bola prípustná kritika počas normalizácie. To sú úplne iné svety – naša dnešná kritika pomerov v STV len ukazuje, ako vysoko sme v citlivosti proti manipulácii pokročili.