Transparency International Slovensko (TIS) nám minulý týždeň ponúkla výsledky jej hlavného indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý naznačuje pokles korupcie zhruba od rokov 2002-3. Index má viacero metodologických problémov (nemeria korupciu, ale jej vnímanie, krajiny, a ani viaceré roky jednej krajiny nie sú nutne porovnateľné), ale nič lepšie pre meranie korupcie zatiaľ neexistuje. Staviame teda na predpoklade, že ako hrubá miera existencie korupcie je CPI vhodným ukazovateľom.
Mediálne pokrytie korupcie zase meriame výskytom spravodajských článkov o „korupčných“ udalostiach na Slovensku v dvoch najvplyvnejších serióznych denníkoch, SME a Pravde (pri vyhľadávaní bol použitý reťazec : korup*, klienteli*, podpla*, úplatok, úplatk*) v databáze médií od Newton IT. Rok 2006 je vypočítaný ako odhad za celý rok na základe počtu správ január-október 2006.
Keď v roku 2001 použil obdobnú analýzu vtedajší podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš v štúdii pre publikáciu TIS, zistil, že kým v rokoch 1997-2001 počet článkov o korupcii prudko stúpal, vnímanie korupcie buď klesalo, alebo stagnovalo (hoci hlavne v oblastiach mimo podnikania to bolo opačne). Nesúlad Mikloš vysvetlil zvýšenou citlivosťou spoločnosti na prípady korupcie. Inými slovami, o korupcii sa podľa neho viac písalo, no nebolo jej nutne viac.
My sme sa teda pozreli na čísla za roky 2001 až 2006. Porovnávaním spravodajstva o korupcii a vývoja CPI od roku 2001 sme zistili, že médiá síce s oneskorením, ale predsa len tiež zaznamenali pokles v pri informovaní o prípadoch korupcie, a to už druhý rok po sebe (v grafe čierna čiara). To je zhruba dva roky oneskorene oproti CPI-odhadovanému vývoju miery korupcie (sivá čiara), ale predsa. Oneskorená reakcia sa navyše dá aj prirodzene vysvetliť informáciami o policajných či súdnych konaniach, ktoré trvajú určité obdobie po skutku (prvotnom informovaní o prípade). To, že mediálne pokrytie je zhruba na úrovni roka 2001, hoci korupcia podľa CPI je jasne nižšia, môže ukazovať jednak na naďalej rastúcu citlivosť médií na takéto prípady, ale aj na decentralizáciu korupcie spojenú s decentralizáciou moci (viac prípadov, ale v relatívne menších sumách).
PS CPI je v grafe na pravej osi, vyššie hodnoty znamenajú menej vnímanej korupcie
Zdroj: TIS, Newton IT
Ak teda koncom 90.rokov platilo, že záujem médií o korupciu rástolrýchlejšie ako samotný nárast (ak to vôbec nárast bol) prípadov korupcie, podľa vývoja vposledných 5 rokoch sa zdá, že médiá už dokážu videteľne reflektovať vo svojomspravodajstve aj vývoj dôležitosti korupcie v spoločnosti.
Naozaj sme bližšie euru?: „Inflácia klesla, sme bližšie euru, “ znel sobotňajší titulok SME. Ľuboš Jančík napísal:
Ceny na Slovensku rastú pomalšie. V októbri stúpla inflácia medziročne o 3,7 percenta, zatiaľ čo v septembri to bolo takmer o percento viac.... Infláciu zmiernilo najmä zlacnenie ropy na medzinárodných trhoch. Premietlo sa do poklesu cien pohonných látok. Ceny benzínu sa v októbri znížili o päť percent.
Zmiernenie inflácie zvýšilo pravdepodobnosť, že Slovensku sa podarí prijať euro podľa plánu v roku 2009. V čase, keď sa bude rozhodovať o našom vstupe do eurozóny, teda začiatkom 2008, by inflačné kritérium malo byť podľa Národnej banky Slovenska 2,8 percenta.
Ako sa ale vlastne zvýšila pravdepodobnosť, že prijmeme euro? Podstatná je predsa až inflácia budúcoročná, respektíve od budúcej jari do jari 2008. Pokles ropy je fajn, ale dôležité budú jej ceny až budúci rok, a to v pomere k ich cenám tohto roku. Súvis s dnešnou infláciou je tak akurát v základnej dynamike inflácie, ktorá pretrvá aj do tej budúcoročnej. Tá je vyjadrovaná v tzv. jadrovej inflácii, teda miere inflácie bez dopadu regulovaných cien. Jadrová inflácia ostala v októbri oproti septembru na rovnakej úrovni.
PS Nezaškodilo by aj presné vyjadrovanie: cenová hladina, nie inflácia, stúpla medziročne o 3,7%. Inflácia je nárast cien.
Dividendy ako investičný stimul: Ako ma upozornil čitateľ, aj komentátor SME Ivan Štulajter ($) má problémy pochopiť, čo znamená pre štát ako akcionára elektrární nevybrať si dividendy. Štulajter píše:
To, že dividendy, patriace štátu, zostanú vo firme, nie je nič iné ako ekonomický stimul, ktorý predpokladá zákon o energetike. Keď môže vláda poskytovať štátnu pomoc automobilkám, môže aj energetikom.
Automobilky ale štátnu pomoc dostanú pre seba, štát z ich investícií nemá priamy benefit, veď tie automobilky nevlastní (nepriame prínosy ako zamestnanosť a dane teraz nechajme bokom). Naproti tomu neplatenie dividend nie je žiadnou pomocou, lebo štát má priamo podiel na výsledkoch investícií z toho nerozdeleného, preinvestovaného zisku.
Chceme lacnejší roaming!: Médiá si osvojili čudesný argument ako základ príspevkov o tlaku Európskej komisie na roamingové ceny. SME, Pravda, TA3 aj Markíza. Tá posledná ma k príspevku takýto úvod:
Vysoké ceny. To je dôvod, pre ktorý si až štvrtina Slovákov neberie do zahraničia mobilný telefón. Štyridsaťštyri percent ľudí využíva len SMS správy. Podobne je to v celej Európskej únii. Brusel preto avizuje, že mobilných operátorov donúti k zníženiu cien.
Teda Brusel chce konať, lebo ľudia v prieskume tvrdia, že má nejaká služba vysoké ceny?
To by teda mohol Brusel konať v 90% tovarov a služieb, nie? Novinári mali populistický a nezmyselný prieskumu ignorovať, a radšej skúmať, či operátori nejako nezneužívajú dominanciu, prípadne sa pozrieť, z čoho vyplývajú také extra náklady na roaming.
