Reklama v rádiu a televízii je údajne hlučnejšia ako ostatné programy. Poslankyňa HZDS Zdenka Kramplová prišla s novelou zákona, ktorá to má zmeniť.
...
Podobný problém riešia aj v Taliansku. Reklamy sú tam až o polovicu hlasnejšie. Odborník na reklamu ale tvrdí, situácia na Slovensku je úplne iná.
[Michal Ruttkay, odborník na reklamu]: V Taliansku to asi má opodstatnenie, pretože oni strašne kričia aj bez toho, takže tam zrejme to potrebujú tichšie, ale tie reklamy sú naozaj v štandardoch.
[Miloš Mistrík, člen rady pre vysielanie a retransmisiu]: Zatiaľ sme nedostali žiadne relevantné podklady od publika, od divákov, od občanov, ktorí by sa na toto nejako veľmi intenzívne sťažovali.
...
[Michal Ruttkay, odborník na reklamu]: Tak potom by sme mali dať aj správy tichšie, aj filmy tichšie, aj všetko tichšie a možno by sme lepšie počuli, aj autá tichšie, aj vŕtačky tichšie, jednoducho to je súčasť života.
[Frimmer na záver]: V Taliansku chcú za hlasnú reklamu dávať vysoké pokuty, u nás je to zatiaľ otázne. Problém by však mohli vyriešiť aj najmodernejšie televízory. Tie dokážu hlasnú reklamu automaticky stíšiť.
Téma je pre Markízu háklivá, lebo sa dotýka jej hlavného príjmu: televíznej reklamy. Čím viac ľudí TV reklamu neignoruje, tým lepšie pre televíziu, má po reklame u seba vyšší dopyt. Podobne je TV reklama kľúčová pre reklamné agentúry: Z celkového objemu reklamy ide cez televíziu u nás viac ako polovica výdavkov (z toho Markíza má zhruba dve tretiny).
Včerajší spravodajský príspevok Markízy vyzerá, akoby bol týmito konfliktami záujmov ovplyvnený:
Frimmer hovorí o „údajne hlučnejšej“ reklame, no nenašiel si čas ani len sa spýtať vo vlastnej či inej televízii, ako to s tou hlučnosťou je – tú reklamu predsa vysielajú oni. Je hlučnejšia, o koľko? Napríklad tí Taliani chcú pokutovať práve vysielateľov, ktorí sú za hlučnosť zodpovední.
Michal Ruttkay je okrem chyby v mene v titulku označený ako „odborník na reklamu.“ To je síce pravda, ale hlavne sa navrhovaný zákon týka priamo jeho živobytia. Nie je len odborník, ale aj spolumajiteľ reklamnej aj mediálnej agentúry, donedávna šéf Klubu reklamných agentúr Slovenska. Frimmer na tento konflikt záujmov u svojho „odborníka“ divákov neupozornil.
Samotný Ruttkay k téme hovorí (aspoň v nastrihanej verzii) srandovné veci, a Frimmer jeho vyhlásenia v príspevku bez problémov nechá. Taliani problém riešia teraz, ale sťažnosti s hlučnosťou sú známe už dlho v rôznych kútoch sveta (pozri navrhovaný zákon v Austrálii , riešením problému sa zaoberali aj v Británii či v celosvetovej Medzinárodnej telekomunikačnej únii). Žeby sa všade tak veľa kričalo? A už len dávanie tých dvoch vecí do súvislosti...
A v neposlednom rade, prečo by mali byť filmy či správy vysielané tichšie, veď ich úroveň ľuďom nevadí, ide predsa o to, aby neboli reklamy púšťané hlasnejšie voči ostatným programom.
A samozrejme, nič sme sa nedozvedeli, kto by mohol Kramplovej zákonom najviac stratiť, a kto proti nemu bude najviac lobovať... Odkaz v závere na možnosť kúpy modernejších televízorov je, mimochodom, pohodlné odsunutie zodpovednosti mimo vysielateľov.
Šatka či závoj?: Čitateľ mi poslal postreh v včerajšiemu príspevku Markízy „Moslimské šatky “:
Vo Veľkej Británii sa začalo verejne rozprávať o nosení náboženských symbolov, predovšetkým moslimských šatiek. Diskusiu vyvolal predseda Dolnej snemovne britského parlamentu Jack Straw. Priznal sa, že od moslimských žien žiada, aby si počas rozhovoru s ním dali dolu šatku.
Čitateľ píše:
Jack Straw sa vo svojom pravidelnom novinovom stlpceku vyjadril, ze pri navsteve v jeho poslaneckej kancelarii poziada zahalenu moslimku aby si odkryla tvar - odlozila VEIL. VEIL je zavoj a nejedna sa v ziadnom pripade o satku na hlave!
Zijem 2 roky v Bradforde, v meste kde je najvacsie percentualne zastupenie moslimov v UK. Kazda za-zavojovana moslimka si automaticky odkryje tvar pri navsteve mojej ambulancii a to vobec nemusi, lebo ja som ocny lekar.
Spresnenia: Rubrika „Spresnenia“, ktorú nedávno zaviedla Pravda sa síce zameriava hlavne na formálne, skôr detailistické chyby v spravodajstve denníka, ale aj tie potešia ako príjemná služba pre čitateľa. Práve do takej rubriky by sa hodil prešľap SME z piatka, na ktorý ma upozornil Peter Lehotský:
V piatkovom vydaní denníka SME sa na titulke objavil článok Milionárska daň sa nafúkla . Hovorí sa v ňom o dopade tzv. milionárskej dane na jednotlivé príjmové skupiny. Katastrofické skonštatovanie v druhej citovanej vete zdvihne zo stoličky asi každého: "Napríklad človek zarábajúci 50-tisíc v hrubom príde za rok približne o 1200 korún. Ľudia s príjmom nad 80-tisíc budú mať mesačne až o 18-tisíc menej." Pritom v tabuľke na 6. strane, kde článok pokračuje, sa človek dočíta, ako to s tými osemnástimi tisícmi v skutočnosti je: samozrejme, že ľudia so spomínaným zárobkom budú mať menej o túto sumu ročne. (V online vydaní je spomínaná chyba opravená).
V SME nevyšla k tomu doteraz ani oprava, ani spresnenie, ani nič. Asi prvú stranu netreba brať veľmi vážne.
