SPW: Chýbajúci editori, chybujúce noviny

Pri kumulácii úloh musí teda editovanie automaticky ustupovať iným činnostiam. Stáva sa z neho najmä kontrola štylistiky a logickej stavby článku. Na kontrolu faktov alebo zdrojov nezostane čas. Kvalita redaktorov, ktorú určujú problémy trhu a neexistujúci systém náboru a vzdelávania núti editorov tráviť veľa času pri týchto základných vlastnostiach článkov, vrátane opravovania ypsilonov a čiarok.

Takmer nulová kontrola faktov znamená chyby (a denné námety pre SPW). Skvelý obraz o fungovaní editorov ale aj redaktorov naprieč slovenskými denníkmi je chyba, na ktorú SPW upozorňoval dvakrát. Najprv v utorok 14. marca a potom ešte o tri dni neskôr. Išlo o to, že chybné porovnanie čísel o zahraničných investíciách na Slovensku a Česku od ČNB a NBS, ktorého sa dopustili Hospodárske noviny, zopakovalo neskôr aj SME .

Ak by noviny mali samostatných editorov, pravdepodobnosť porovnávania neporovnateľných čísel by bola oveľa nižšia. Zároveň sa ukázalo, že redaktori a editori si nečítajú dosť dôsledne konkurenčné noviny (inak veľmi často ani tie vlastné), pretože inak by si všimli, že HN svoju chybu v nasledujúci deň opravili. A SME napokon dokázalo nielen zopakovať ich chybu, ale v rovnakom vydaní publikovať nezávislý agentúrny článok tiež o investíciách, ktorý obsahoval iné čísla. Takže editor evidentne ani nevidel všetky správy.

Zvaľovať za to všetku vinu na editorov by bola chyba. V prvom rade je to výsledok prispôsobovania sa tlaku vydavateľa na personálne náklady. Editor je na prvý pohľad neproduktívny, pretože väčšinou netvorí vlastné texty a viem si predstaviť, že pre redakcie môže byť ťažké presvedčiť o ich nevyhnutnosti svojho vydavateľa. Ale z vlastných skúseností viem, že ani samé redakcie zatiaľ dosť nedocenili funkciu editovania.

Samozrejme, ani editori nie sú bez viny. Ak v rebríčku svojich priorít vysoko uprednostnia potrebu pútavosti pred správnosťou faktov, môžu nielen obísť chyby redaktora, ale pridať aj vlastné. Veľakrát som od redaktorov počul, že faktickú chybu v ich článku na prvej strane spravil editor. V SME sa napríklad vlani v snahe o zjednodušenie podarilo zameniť nemocenské odvody za zdravotné, hoci autorovi článku bol rozdiel jasný.

Chyby produkuje aj komunikácia medzi editormi a redaktormi a hektický systém výroby článkov. Nedostatok editorov nedovoľuje, aby okrem redaktora poznal priebeh vzniku článku ešte niekto iný. Vo väčšine prípadov tak editor dostane hotové texty naraz, krátko pred uzávierkou a nielen že nemá čas overovať informácie vlastnými silami, ale často sa o nich ani rozprávať s autorom. Dobrým príkladom je chyba HN, ktorá vlani v októbri zamávala korunou, keď noviny napísali o príchode miliardovej investície (v eurách), hoci v skutočnosti bola o tri nuly menšia.

Okrem toho sa nedostatkom komunikácie medzi editorom a redaktorom upevňujú chyby na oboch stranách. Editori často reportérom nevysvetlia prečo v článku menili štylistiku alebo vyhodili niektoré citáty či aj celé odstavce. Alebo neodhadnú zložitosť témy a redaktora zavalia požiadavkami, ktoré sa nedajú splniť. A naopak, od redaktora nepočujú prečo je dôležité citovať niektorého z oslovených ľudí alebo čím je zaujímavé niektoré číslo.

A ako by mohol vyzerať ideálny stav? Mne by sa páčil systém, o ktorom mi minulý rok hovorila šéfka ekonomiky v britských The Times. Hoci má jej oddelenie cez štyridsať ľudí, systém práce redakcie sa v hrubých rysoch celkom ponášal napríklad na systém SME : čas redakčnej porady (redaktori a editori ekonomickej redakcie o pláne dňa) i rannej porady vedenia (vedúci oddelení o pláne celých novín) sa takmer neodlišoval, denná výroba bola takisto hektická a najväčší tlak bol pred uzávierkami. Rozdiel bol v tom, že mala dosť editorov, ktorí mali veľmi dobrý obraz o téme a s redaktorom vopred presne hovorili nielen o rozsahu, ale aj o oslovených zdrojoch, použitých číslach a skladbe správy. Hoci výroba sa naplno rozbiehala asi ako u nás, teda medzi deviatou a jedenástou, redaktori mali pred poradou načítanú konkurenciu a jasnú predstavu o tom, čo ich v ten deň čaká.

Myslím si, že mnohé médiá u nás si dávno uvedomili, že od ideálneho stavu sú ďaleko, len doteraz nemali dosť vôle alebo peňazí problém riešiť. Keďže verím, že naša žurnalistika sa bude musieť prispôsobovať rastúcej kvalite dopytu čitateľov, verím aj tomu, že vývoj bude tieto chyby odstraňovať. Iba neviem, koľko to bude trvať.

P.S. Ešte kratučký slovník pojmov, na odporúčanie Gaba Šípoša:

šéfredaktor : šéfuje celej redakci, spadajú pod neho priamo vedúcich jednotlivých redakcií (spravidla domáce spravodajstvo, ekonomika, zahraničie, kultúra, komentáre, šport, regióny, prílohy), reprezentuje redakciu smerom von: k vydavateľovi aj verejnosti, má hlavné slovo pri tvorbe stratégie či "politiky" novín. V slovenských médiách je často i editorom

zástupca šéfredaktora : v neprítomnosti šéfredaktora plní jeho funkcie, často býva editorom alebo koordinátorom práce redakcií počas dňa

vedúci oddelenia: vedie tím ľudí niektorej u uvedených redakcií. Spravidla spoluvytvára témy, rozdeľuje úlohy, stará sa o vybrané strany, veľmi často edituje a najmä tvorí systém práce redakcie (striedanie služieb, rozdeľovanie oblastí medzi redaktorov, odmeňovanie)

vedúci vydania : zabezpečuje plynulý chod celej redakcie, dohliada na dodržiavanie uzávierok strán, stará sa o formálnu korektnosť novín (dĺžka titulkov, popisky pod fotografiami), niekedy "nalieva" na strany agentúrne správy, dozerá na mutáciu novín počas dňa.

editor : dohliada naprocesspracovávania témy: spolu s redaktorom ju definuje, teda pomenuje jejposolstvo, odporučí vhodné zdroje, čísla, background a upravuje konečnúpodobu článku.

redaktor : píše. to si vyžaduje telefonovanie, návštevy tlačoviek, stratávanie sa so "zdrojmi". Okrem toho sa podiela na práci celého oddelenia, čiže môže napríklad lámať stranu (grafická úprava) alebo zapĺňať voľný priestor agentúrnymi správami.