SPW: Kde sú pravidelné novinové nekrológy?

Podľa USA Today naberá popularita nekrológov v Amerike druhý dych. Môže ísť o demografický faktor (viac materiálu na písanie). No článok hovorí aj o veľkej obľúbenosti nekrológov o „obyčajných“ ľuďoch, necelebritách u čitateľov, ktorá sa traduje najmä od uverejňovania portrétov obetí 11.septembra v The New York Times.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

Nebol by záujem o nekrológy aj u nás? Formátom je vlastne história istého života, a práve ľudia odchádzajúci v tomto čase majú v našich končinách obzvlášť zaujímavé životné príbehy - vojna, komunizmus, demokracia, 2-4 režimy. A tie príbehy na druhej strane niečo napovedia o spoločnosti a jej histórii. Nejde tu o suché zhrnutie základných biografických údajov, ale vyrozprávanie životného príbehu, čo danú osobu odlišovalo od iných, a čo to hovorí o dobe, v ktorej žil. The Economist má výborné nekrológy v tomto štýle.

Prečo tu teda nekrológy nemáme? Ľudia nie sú ochotní podeliť sa s príbehmi o zosnulých? Málo odvahy hodnotiť niekoho život, aj negatívne? Nezáujem čitateľov, nezvyk? Aspoň podľa oznamov o úmrtiach tu akýsi záujem o verejnú rozlúčku je... Tak neviem.

Krúžkovanie Radičovej vs Dzurindu: Ešte jedna poznámka k otázke krúžkovania ako výrazu popularity kandidátov u priaznivcov strany. Systém je celkovo postavený proti krúžkovaniu lídra kandidátky. Ak totiž súhlasím s poradím ako ho poskytla strana, mám menšiu motiváciu krúžkovať. To robím najmä vtedy, ak chcem poradie zmeniť. A ešte väčšia motivácia je krúžkovať ľudí, ktorí sa asi inak nedostanú do parlamentu. Z toho vyplýva, že absolútne najnižšia motivácia je krúžkovať jednotku na kandidátke. Teda odvodzovať z krúžkovania celkovú popularitu kandidátov môže byť zavádzajúce.