SPW: Novinárska povrchnosť a falošné debaty

Dovolenku v letných mesiacoch si z roka na rok dopraje čoraz menej Slovákov, vlani doma zostali tri pätiny. V roku 2004 si voľno nevybrala vyše polovica a rok predtým menej ako polovica ľudí. Vyplýva to zo zistení Štatistického úradu.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej sa počet oddychujúcich znížil aj preto, že pred dvoma rokmi sa zmenili pravidlá v poskytovaní nemocenských dávok. Prvé dni choroby totiž zamestnávateľ dáva pracovníkovi veľmi málo peňazí.... Podľa Kusej však vytrhnutie z bežného dňa je pre človeka dôležité „Dovolenkou sa preruší stereotyp, človek je potom schopný pozrieť sa v práci na veci iným spôsobom, prichádza na nové nápady. Je to na prospech celkovej tvorivosti spoločnosti," dodala.
...Aj psychologička Eva Linhová pripustila, že pre človeka je dobré, keď zmení prostredie. „Je to však veľmi individuálne, ako ľudia oddychujú. Nemusia vždy odísť mimo domova...," konštatovala Linhová.
Štatistické zistenia ukázali, že ako hlavná príčina necestovania na dovolenku je nedostatok peňazí.

Autorka zmiešava dve rôzne veci už hneď v prvej vete – nakoľko si ľudia vyberajú dovolenky, a nakoľko počas letnej dovolenky cestujú mimo domova. Metodológiu uvedenej štatistiky som nenašiel, predpokladám ale skôr to vycestovanie mimo domova, ako to ukazuje aj graf Pravdy a dikcia viacerých viet. Prvá sociologička pritom podáva jeden argument pre menšie branie dovolenky v zamestnaní, druhý sa týka oddychu ako takého. Druhá odborníčka hovorí čisto len o oddychu, dokonca sama spomenie aj možnosť ostať doma. A to už nehovorím, že – ako popisuje prvá veta článku – ide len o letnú dovolenku. To by potom chcelo filozofovať o oddychu v lete versus na jar či v zime.
Je teda celkom možné, že vďaka povrchnosti novinárky sa sociologičky namáhali zbytočne, že popisovali umelý problém. A ak bol skutočný, novinárka nezvládla jeho opis.


Hra na city: Na sčasti falošnú debatu ma upozornil čitateľ pri piatkovom príspevku Ivany Havranovej z Markízy. Autorka naznačovala pochybnosť istej kresťanskej nadácie, ktorá pýtala na dobročinné účely peniaze listami. Oslovení odborníci list zniesli pod zem – že ide o citovo ladený text, dojímavé obrázky, žiadanie o konkrétne sumy.

Čitateľ ma upozornil na list, ktorý dostal od svetaskúseného UNICEFu, ktorý sa na adresátov snažil zapôsobiť takými istými zbraňami. Podobná je aj táto výzva. Teda kritika za citové listy bola trochu pod pás. Lepšie už bolo, keď sa v druhej polovici príspevok sústredil na skutočný problémy pri darovaní – možnosť kontroly efektívnosti a účelnosti získaných darov.


Výnimočný les, výnimočný reportér: Peter Greguš z Markízy v sobotu urobil príspevok o akomsi výnimočnom lese na východnom Slovensku. Pochopil niekto, v čom je ten les výnimočný?

Slovo výnimočný/jedinečný padlo v príspevku 6 krát. Novinár nám oznámil, že vraj les chodia obdivovať zahraničné návštevy,žiadna nedostala slovo, rozprávali len domáci lesníci, ktorí majú tenles na starosti. Bol tam akýsi citát o výnimočnej výmere lesa, niečo o jeho výnimočnej odolnosti voči kalamitám, a Gregušov záver „ to, čo človek cíti pri prechádzke týmto lesom sa ťažko opisuje slovami.“

Veru, aj ja by som rád chcel naučiť tak poeticky vnímať výnimočnú rozlohu i odolnosť lesa proti kalamitám.



Libanon watch: Emo Beška píše:

V dvoch sobotných článkoch denníku SME bola uvedená informácia o mostoch, ktoré boli zničené pri izraelskom bombardovaní. Tieto mosty však nespájali Bejrút s Damaskom. Nachádzali sa na diaľnici z Bejrútu do Tripolisu, ktorá leží pri pobreží a len pokračuje ďalej na sever do sýrskeho Homsu. Išlo o poslednú cestu zjazdnú pre veľké konvoje, po ktorej bola dopravovaná humanitárna pomoc do Bejrútu. (zdroje al-Džazíra, al-Arabíja, Haarec, CNN )