SPW: Novinový článok je napísaný PR zamestnancom. Nevadí?

Najprv som si myslel, že pôjde opäť o problém plagiátorstva. Od vedenia mamatata.sk som sa ale dozvedel, že Kantorová písala článok ako zamestnankyňa PR agentúry. Šéfka sekcie SME Zdravie Alžbeta Slováková mi vysvetlila, že ich článok bol tiež ponúknutý z tej istej PR agentúry, akurát inou pracovníčkou (preto iná skratka).

Moment... PR človek podpísaný pod článkom na mieste pre meno tlačovej agentúry či vlastného redaktora? Odkedy píšu noviny priamo PR zamestnanci? Nemajú novinári ambíciu obhajovať záujmy čitateľov, kým PR pracovníci záujmy svojich klientov?

Hľadajúc články od Ingrid Kantorovej v poslednom čase, našiel som od nej ďalší všeobecný článok o epilepsii uverejnený v Hospodárskych novinách v apríli. Všetky tri články vysvetlili históriu choroby a na záver spomenuli akúsi novú generáciu liekov antiepileptík, ako aj meno údajne najúspešnejšej účinnej látky, levetiracetam ( podľa môjho malého prieskumu na Google je táto látka predávaná len v jednom type lieku od jednej firmy).

Pred mesiacom vyšiel od Kantorovej článok v sekcii o štýle v týždenníku TREND. Opäť všeobecný článok, tentokrát o histórii a výrobe vodky. Kantorová je pod článkom uvedená ako autorka a „spolupracovníčka TRENDU.“ V texte nájdeme len jeden citát, jedno vyjadrenie technológa firmy Carat Distillery k výrobe vodky. Na záver príde odstavec o módnom trende:

Tí, ktorým sa žiada niečo exkluzívne, môžu nájsť v darčekových predajniach špecialitu – vodku s plávajúcim 23-karátovým vločkovým zlatom alebo plátkovým striebrom. Nie sú určené len na potechu oka, aj táto vodka sa dá normálne piť, pretože použité prísady sú potravinársky neškodné a určené na konzumáciu.

Zhodou okolností Carat Distillery aj takýto exkluzívny tovar ponúka (" Vyrobené podľa záznamu tajnej receprúry vodky pre ruských cárov. Jejhladká chuť vyvažuje tradičnú ruskú srdečnosť s nezlomnou šľachtickouhrdosťou. Exkluzivitu tejto špeciality navyše dopĺňa plávajúce 23karátové vločkové zlato, alebo plátky striebra, ktoré sú určené kukonzumácii.").

Okrem toho Kantorová figuruje v archíve pri viacerých servisných článkoch SME o vybavení domácnosti či záhradky.

Laura Kelly, bývalá americká novinárka, ktorá roky v strednej Európe učila žurnalistiku (vrátane mňa), mi o PR textoch v novinách napísala: "Keď čítam nejaké noviny, tak predpokladám, že všetci reportéri píšu pre dané noviny, že zdieľajú základné žurnalistické štandardy, majú podobné ambície, najmä hľadanie pravdy. PR ľudia sú platení obhajovať pohľady klienta...Ak už PR ľudia prispievajú do špeciálnych sekcií novín, potom by tie články mali vyzerať inak ako bežné spravodajstvo, iný font, špeciálne označené, podobne ako reklama."

Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora TRENDU, ale pripomína, že PR ľudia môžu byť veľmi dobrí špecialisti vo svojom odbore: "Tlakom na PR agentúry, ktorý vyvíjali médiá tým, že ich návrhy na témya texty často až bezdôvodne ignorovali, sa podarilo niektorým PRagentúram vychovať si pre niektoré témy špecialistov, ktorých textynetreba hádzať do koša, ale editovať, preverovať a zverejňovať...Texty od špecialistov sú čoraz viac pre čitateľov užitočné, hoci ich konfilkt záujmov je veľmi pravdepodobný. Ide o váhu -- mať radšej text od odborníka s uvedením jeho pozície, alebo nechať všetko na žurnalistoch, ktorí v takých prípadoch aj tak iba nepresne napíšu, čo im špecialista porozpráva."


Súhlasím, bez PR práce by čitatelia o niečo prišli. Prečo ale neriešiť nedostatok znalostí/času žurnalistov aspoň tak, že článok od špecialistu zverejním, no s jasným označením povolania autora z PR agentúry? Podobne ako pri transparentnom ozname v prípade, že je služobná cesta novinára hradená firmou X (ako to robí aj TREND). Čitateľ by nebol ukrátený o článok špecialistu, no zároveň by bol varovaný pred konfliktom záujmov.

PS V januári mal britský The Economist výborný článok, ako sa PR agentúry stávajú čoraz užitočnejšími a pre firmy účinnejšími nástrojmi komunikácie oproti klasickej reklame. Výdavky na PR vraj rastú v USA rýchlejšie ako výdavky na reklamu. Článok vymenúva oblasti médií, ktoré sú najviac formované PR (čo potvrdzujú aj horeuvedené zistenia): móda/štýl, elektronika, cestovanie, zdravie/stravovanie.

PPS Odporúčam aj článok jedného amerického podnikateľa a publicistu o vlastných skúsenostiach ako klienta PR agentúry.


Ako nerobiť rozhovor: Minulý týždeň som spomínal tipy ako robiť interview od kanadského žurnalistu. Pekný príklad porušenia základných pravidiel ponúkla Česká televízia, keď sa moderátor robil tým najdôležitejším a navyše ani nebol dostatočne pripravený. Paroubek ho zotrel ľavou zadnou.
(via Mediář.cz )


Blogeri vs média: O tomto vzťahu napísal pre české Hospodárske noviny výstižný komentár minulý týždeň Miloš Čermák z Respektu (vrátane zmienky o SPW).