Minulá vláda sa prerátala, keď sa pri privatizácii Slovenských elektrární vzdala do roku 2010 dividend zo ziskov podniku. Ivan Mikloš, ktorý v čase diskusie o dividendách riadil ministerstvo hospodárstva po odvolanom Pavlovi Ruskovi, vychádzal z podkladov, že firma bude zarábať ročne len 600 miliónov korún. V skutočnosti by však zisky mali dosahovať zhruba päť až osem miliárd korún. Nový majiteľ podniku taliansky Enel totiž našiel rezervy a pomáha mu aj nárast cien elektriny. Tento rok išli výrobné ceny elektriny hore o 12 percent a od januára 2007 majú vzrásť o ďalších 19 percent.
Dividendy v SE necháva ako štát, tak aj Enel (ako dnes píše samotný Kováčik). Obaja teda z investícií budú v pomere svojich investícií aj profitovať/podieľať sa na strate. Nech sa odhady dividend zmenili akokoľvek, z toho nijako nemôže vyplývať, že štát na predaji elektrární prerobil. Dnes Kováčik v ďalšom článku na tento argument aj reaguje:
Ivan Mikloš...tvrdí, že o príspevky sa zhodnotí 34-percentný podiel štátu v elektrárňach. Otázne však je, či z očakávaných 5- až 8-miliardových ročných ziskov elektrární vychádzala kúpna cena 31,4 miliardy korún za predávaných 66 percent akcií.
Hmm, prečo Kováčik vo štvrtok píše, že tá predajná cena SE je otázna, keď v utorok napísal, že štát prerobil?
Ale podstatou je, že autor opäť zabúda na časovú hodnotu peňazí: buď štát vyberie dividendy, ale nebude sa podieľať na zisku z investícií, alebo sa dividend vzdá, a zisk z investícií dostane. Nehovoriac o tom, že predajná cena bola predsa vygenerovaná v tendri (Enel vs ČEZ),
Inak zaujímavé je, že aj autorom spomínaný všeobecný nárast cien elektriny poviedol nielen k zvýšeniu ziskovosti SE a tým vyšších možných dividend, ale aj k nárastu očakávaného zisku z budúcich investícií do výroby elektriny, ako sú napríklad Mochovce. Kováčik spomína jednostranne len tie zvýšené investície vzdaním sa dividend, ale už nespomína tú druhú stranu, že to vzdanie sa dividend vyzerá aj ako lepšia investícia ako predtým.
Upozornenie: Hlavným partnerom SPW je od januára 2006 spoločnosť TIPOS, ktorej vlastníkom je ministerstvo financií. Ivan Mikloš bol ministrom financií do júla tohto roku. Od septembra je Mikloš členom Medzinárodnej akademickej rady INEKO.
Markíza súperí so Slovenským rozhlasom: Zástupca šéfredaktora spravodajstva TV Markíza Štefan Frimmer je kandidátom na poslanca mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Kandiduje za OKS. Frimmer nepokrýva východné Slovensku, už ani veľa príspevkov neprodukuje, ale ako zástupca šéfredaktora je samozrejme v hrubom konflikte záujmov.
PS Do zoznamu „konfliktných“ redaktorov Slovenského rozhlasu od prvého publikovania článku na webe pribudli ďalšie dve mená...
Falošný argument proti korupčnému indexu: Komentátor SME Peter Schutz včera napísal($) na vode postavený argument:
Korupčný index, ktorý Transparency International každoročne uvádza, je, isteže, užitočný ukazovateľ... To, načo bodovanie a rebríčky TI nie sú vhodné vôbec, sú všeobecné závery o rozšírení korupcie nominálne, v absolútnej hodnote. Nielen preto, že sa meria vnímanie, nie „tvrdé“ čísla. Uvedomiť si treba čosi iné: Žijeme v čase enormnej expanzie verejného sektora. Na Slovensku 2006 (index 4,7) nemôže byť menej korupcie ako na Slovensku 1998 (index 3,8) z princípu, keďže vtedy neboli ani eurofondy, ani investičné stimuly, ani druhý stupeň samosprávy, ani toľko kompetencií na obciach a mestách, omnoho menej bolo verejného obstarávania... Nie v roku 1998, ale 2006 však šéf renomovanej spoločnosti v rozhovore pre Trend hovorí, že v IT biznise neexistuje verejná zákazka bez provízie. Neexistuje. Podobne ako premiéra Fica, aj pána Škodného z firmy Accenture môžeme poslať na prokuratúru.
Ale kde je ten „enormný“ nárast verejného sektora? Ako uvádza ministerstvo financií, medzi rokmi 1995 a 2004 zaznamenalo SR z krajín terajšej EÚ najrýchlejší pokles daňového a odvodového zaťaženia - takmer mínus 11 percentuálnych bodov v pomere k HDP. To je len zaťaženie, ale aj pohľad priamo na výdavky, vrátane Eurofondov, o náraste nehovorí. Zoberme u nás asi najprísnejší pohľad na verejné výdavky. Hayekova nadácia od roku 1999 každý rok vypočítava tzv.deň daňovej slobody, ktorý vlastne meria mieru prerozdeľovania. Ako píšu Hayekovci o svojej metodike,
Na miere prerozdeľovania sa podpisujú i výdavky, plynúce z prostriedkov Európskej únie. Analytici NFAH a ZDPS započítavajú tieto výdavky do celkovej miery prerozdeľovania, pretože táto vyjadruje, koľko peňazí štát v priebehu kalendárneho roka minie, bez ohľadu na ich zdroj. Okrem prepočtu finančných dopadov na občanov je takýto spôsob dôležitý, pretože svojim spôsobom vyjadruje i mieru zásahov štátu do ekonomiky. Peniazmi, ktoré štát míňa, ovplyvňuje konanie jednotlivcov, a to bez ohľadu na zdroje ich financovania.
Ide teda v zásade o veľkosť sektora, ako ju vníma aj Peter Schutz. V roku 1999 (prvý rok merania) hlásili Hayekovci deň daňovej slobody na 4.júna. Tento rok na skôr, 1.júna. Čo v preklade znamená o niečo menej prerozdeľovania, o niečo menší verejný sektor.
Schutz si tiež prispôsobil výroky šéfa Accenture Petra Škodného na svoj obraz. Zo Škodného slov sa vôbec nedá usúdiť, že tvrdí, že každá verejná zákazka ide s províziou. Škodný hovoril, že ako celok je IT špinavý biznis, keďže veľká časť z neho je bojom o verejné zákazky. Na otázku, prečo sa nemôžu šéfovia IT firiem dohodnúť, aby sa neuplácalo, Škodný pre TREND odpovedal:
...Ak to robí relatívne veľa ľudí, tak sa každý pýta: Akú mám istotu, že s tým prestanú aj ostatní? Je to vždy o ľuďoch a ich egu.
Relatívne veľa ľudí, teda nie každý, ako to prekrútil Schutz.
PS Inak najhoršiu správu z ohlásenia výsledkov indexu vnímania korupcie mala tradične Pravda. Sumarizoval ju už titulok „V korupcii je Slovensko medzi najhoršími v EÚ“ (nie online). No, ako vždy doteraz. To je nejaká novinka? Čo sa ale zmenilo, ako napísali šikovnejší novinári, bolo, že sme prvýkrát aj nejakého člena EÚ preskočili, a naďalej sa absolútne zlepšovali.
Sú colníci úspešnejší?: STV nám včera oznámila:
Boj colníkov s pašerákmi nelegálnych cigariet je stále úspešnejší.
Za prvých desať mesiacov tohto roka už zadržali dvojnásobne viac cigariet ako za celý minulý rok - celkovo viac ako 50 miliónov kusov.
Fajn, ale čo ak sa pokusy pašovať cigarety oproti minulému roku strojnásobili? V takom prípade by colníci boli menej schopní pašovanie odhaľovať ako minulý rok...Jednoducho záver o úspechu či neúspechu sa z vývoja počtu úlovkov nedá logicky odvodiť.
