Už úvod bol zle napísaný:
Primátori a poslanci neodídu z radníc naprázdno. Krátko pred komunálnymi voľbami si totiž poschvaľovali odmeny. Radní, ktorí po sebe zanechajú mnoho nevyriešených problémov, si z mestských pokladníc odnesú aj po niekoľko stotisíc korún.
No ak platí, že odmeny patria za (extra) zásluhy, tak je nepodstatné napísať, že po primátoroch ostala kopa problémov, ale porovnať, koľko ich počas volebného obdobia (respektíve v tomto roku) vyriešili. Možno po daných primátoroch ostali problémy, ale menej ako pred rokom či piatimi. A aký je problém, že to robia krátko pred voľbami? Veď vtedy aj najviac vieme, čo sa spravilo.
Rožňavskému primátorovi Františkovi Kardošovi mestskí poslanci schválili odmenu vo výške 45 percent z jeho štvrťročného platu. „Ide o zhruba stotisíc korún,“ uviedol Kardoš. Pôvodne navrhovaná suma bola ešte vyššia, skrátili mu ju o päť percent. Primátor totiž podľa poslancov nedotiahol do konca výstavbu priemyselného parku, o ktorú sa v centre Gemera pokúšajú už niekoľko rokov.
Teda ten istý problém. Kardoš možno vyriešil 10 problémov nad očakávanie, ale park nie, a Pravda napíše práve o tom, nič o zvyšku jeho práce. A sú to odmeny za tento rok, či za celé obdobie?
Šéf košickej radnice František Knapík, ktorý bol vo funkcii len sedem mesiacov, dostane na záver funkčného obdobia približne 250tisíc korún. Poslanci v meste navrhovali odmeny aj sebe. Pre formálnu chybu však o nich nemohli hlasovať. Košice vedú rebríček najviac zadlžených miest na Slovensku, záväzky dosahujú okolo miliardy korún.
Ale čo má Knapík s tou rekordnou výškou dlhu? Tento rok práve dostali Košice zlepšený ratingový výhľad a dlh pomaly znižujú a reštrukturalizujú, a to už od roku 2002, od kedy bol Knapík práve námestníkom primátora.
Odmenami nešetrili ani členovia zastupiteľstva vo Veľkom Krtíši, v meste so zhruba 20-percentnou nezamestnanosťou. Sami si pridali po päťtisíc korún a primátorovi Jozefovi Sauerovi pribudlo na účet 390tisíc.
Fajn, v októbri 2006 mal Veľký Krtíš nezamestnanosť 21,2% podľa Úradu práce (najnovší údaj). Presne pred rokom to ale bolo 23,3%, a pred 4 rokmi cez 33%. Zhruba o 2100 ľudí bez práce viac ako dnes.
Výška a spôsob prideľovania odmien je naozaj výborná téma na skúmanie, ale populistické písanie o ňom k riešeniu nevedie. Naopak, môže uškodiť aj tým primátorom, ktorí pre mesto toho veľa urobia.
Július Rezeš, dobrý manažér: Keď Mečiar nazval Júliusa Rezeša „dobrým manažérom“, novinári vytiahli zlú skúsenosť s týmto manažérom v bývalých VSŽ. Ale akým bol Rezeš manažérom od roku 1998? Ako ma upozornil čitateľ, nenapísať o posledných 8 rokoch Rezešovho biznis života ani čiarku je trochu málo pre férový pohľad, nie?
Cena muničného skladu: V roku 1991 mal podľa zákazky ministerstva obrany muničný sklad stáť 57 miliónov korún, už ale stál 350 miliónov, a možno bude stáť 400 mil. Problém?
Médiá opakovane zdôrazňujú rozdiel v sumách, ale ten je ako primárny dôkaz prislabý. Suma z roku 1990 či 1991 stačí na postavenie ďaleko menšej stavby ako v roku 2006. Ak bola na začiatku roka 1991 nutné za stavbu zaplatiť 57 mil., tak momentálne by na ten istý objekt bolo vďaka inflácii stavebných nákladov (nie online, pozri Štatistické ročenky ŠÚ SR) odhadom treba zhruba 200 miliónov. A to ide o pôvodný projekt. Tých 350/400 miliónov má byť cena za už rozšírený projekt.
Zaujímavejšie ako porovnávanie cien po 15 rokoch sa mi zdá číslo 52, počet dodatkov k originálnej zmluve– a hľadanie ich príčin. Zdôrazňovanie zmeny sumy za sklad v úvode článkov je zavádzajúce.
PS To prepočítanie na súčasné sumy je variácia práce inflačnej kalkulačky, ktorú sme nedávno pripravili. Funguje ale najlepšie pre priemerný vývoj celkovej inflácie, teda nie nutne na špecifické ceny typu stavebniny.
Daniš pred a po voľbách: Počet článkov hlavného komentátora Pravdy Daga Daniša, v ktorých spomenul prepojenie Smeru na podnikateľa Juraja Širokého
Do parlamentných volieb 2006: nula
Za prvých 5 mesiacov po voľbách 2006: sedem (najnovšie minulý piatok)
Čitatelia sú iste vďační.
PS Mesiac po voľbách Juraj Široký odpredal svoj podiel vo firme vydávajúcej Pravdu britským investorom.
Titulok dňa: „Rehák sa vzdal funkcie v Orange“, napísal SME vo štvrtok. Ako ma upozornil čitateľ Ján Štieber, v texte Moniky Žemlovej sa píše niečo iné:
Ladislav Rehák si včera pozastavil funkciu v spoločnosti Orange, kde je predsedom predstavenstva. "Toto závažné rozhodnutie som urobil, pretože si neželám, aby kauzy spájané s mojím menom akokoľvek poškodzovali spoločnosť Orange Slovensko, základy ktorej som pomáhal budovať a ktorá poskytuje služby miliónom zákazníkov," napísal vo vyhlásení.
Diskusia o novinároch v politike: Spolu so združením študentov žurnalistiky a marketingovej komunikácie Communication Lovers sme na zajtra pripravili diskusiu o etike pôsobenia novinárov v politike, ale aj o úplnom prechode novinárov do politiky a prípadnom návrate späť. Pozvanie prijali Zuzana Martináková, Petr Šabata a Branislav Záhradník. Diskusia bude v Bratislave na Štúrovej 9 v A-klube o 17tej.
