Štatistiky hovoria, že najviac samovrážd je v severských krajinách (a je to aj logické -nedostatok slnka spôsobuje depresie) a paradoxne aj v Maďarsku. A bohatstvo? To veru cenu nemá. V rozvojových krajinách je totiž počet samovrážd niekoľkonásobne nižší ako na Západe.
Nie je to už celkom také jasné ako kedysi. Podľa posledných čísel Svetovej zdravotníckej organizácie (zhruba 100 krajín sveta, za takmer celú Afriku dáta vôbec nie sú) je v top 10 krajín s najvyššími mierami samovrážd momentálne podľa poradia Litva, Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Estónsko, Ukrajina, Slovinsko, Lotyšsko, Maďarsko a Japonsko. S tou severskosťou či príjmom to teda nemusí byť také jasné, tie top krajiny spája zrejme istý silnejší faktor...Napríklad so škandinávskych krajín je v rebríčku dosť vysoko Fínsko, ale na druhej strane je na tej istej úrovni aj Chorvátsko. A Dánsko, Nórsko či Švédsko sú až za Poľskom, Belgickom či Švajčiarskom (Slovensko je niekde medzi týmito krajinami, s klesajúcimi číslami za posledné roky). A to často spomínané Maďarsko sa postupne blíži k polovičnej hodnote zo svojich maxím v úvode 80-tych rokov, pričom priemer za celý svet ide neustále hore už 50 rokov.
Samozrejme, že čísla sú orientačné, lebo zber štatistík sa môže dosť líšiť, a okrem toho silnú rolu v miere hrá aj meniaca sa demografia (čím starší, tým vyššia miera samovrážd).
PS A keď už je reč o .týždni, vôbec sa mi nepáči, že Imrich Gazda („autor je publicista“) píše a hodnotí vývoj časopisu Zrno a vôbec sa nezmieni, že do neho aj prispieva(l). To je rovnaký prešľap ako písať o firme, z ktorej som mal zákazky, a čitateľom to zamlčať.
Požiar maštale: Peter Greguš z Markízy na záver príspevku o uhynutých prasatách zahlásil:
Podľa súkromného roľníka požiar spôsobil škodu minimálne za šesť miliónov korún. Niekoľkoročná snaha a obetavosť sa ale vyčísliť nedajú.
Moment, a nie je tá snaha a obetavosť v cene toho zničeného majetku, ktorý vybudoval? Keď si kupujem bravčové, je to vari za cenu bez snahy a obetavosti farmárov, spracovateľov a obchodníkov? Tiež je zaujímavé, ako ma upozornil čitateľ, že to klišé nevypočítateľnosti sa už presunulo od vysokého umenia, archeológie či prírodných klenotov až k maštali a krochkáčom.
Inak, ani slovo v príspevku o tom, či to mal ten chlapík poistené.
Predaj hudby online: Peter Lehotský ma upozornil na zmätočný článok „ Hudbu cez internet kupuje málokto“ (už nie online) od Matúša Kvasničku z Pravdy v utorok. Lehotský mi napísal:
Autor pise o spusteni portalu v CR, a zaroven si odpovie jednou vetou, ze na Slovensku je predaj hudby cez internet ziadna slava. V porovnani s kym? S Cechmi? Ked zaroven v popiske clanku pise, ze cez prvy slovensky portal sa preda mesacne niekolkotisic albumov - to znamena minimalne dve tisicky - alebo kolko? Kolko fyzickych CD preda mesacne bezny slovensky obchod, resp. vydavatel? Odpoved znie: niekolko tisic. :D
Kvasnička v článku veru nemá nielenže presné číslo predaja na internete, ale ani čísla za predaj mimo internet. Je záhadou, o čom to titulok hovorí.
Korupcia vo futbale, krádež v korupcii: Ako dobre, že sa do toho naši novinári konečne pustili...Len sa mi nezdá, že by písanie o korupcii ospravedlňovalo krádež. Minulý piatok urobil Richard Filipko zo SME rozhovor o futbalovej korupcii s mojim kolegom Peťom Goliašom. Deň neskôr bol Filipkov rozhovor vykradnutý Miroslavom Tomášikom z denníka Šport, bez akéhokoľvek odkazu na SME .
PS YouTube má dokument BBC zo septembra, v ktorom poukázali na korupčné praktiky pri predávaní hráčov v Anglicku. Zjavne to však stálo kopu peňazí a mesiace práce.
