4.štvrťrok 2006
Viac ako desiatka novinárov, najmä z elektronických médií (Slovenský rozhlas, Markíza, TA3) sa zaregistrovala ako kandidáti na mestských či miestnych poslancov v komunálnych voľbách na jeseň 2006 napriek tomu, že pôsobili v spravodajstve či publicistike, takže sa ocitli v konflikte záujmov medzi ich žurnalistickou prácou a snahou o zvolenie. Po prepustení takýchto novinárov televíziou TA3 a medializácii ďalších konfliktov blogom SPW a denníkmi Pravda a SME novinári Markízy stiahli svoje kandidatúry, a novinári Slovenského rozhlasu mali počas kampane dovolenky.
Na požiadanie Rady STV vypracoval a na blogu zverejnil Gabriel Šípoš analýzu k príspevkom publicistickej relácie STV Reportéri o postupe polície a ministerstva vnútra v prípade údajného útoku na Hedvigu Malinovú, ktorý bol jednou z hlavných vnútropolitických udalostí jesene. Analýza potvrdila na jednej strane prínos reportáže v upozornení na závažné problémy v postupe ministra vnútra, na druhej strane obsahovala kritiku nevyváženosti a nepodložených tvrdení reportáže.
Pokrývanie komunálnych volieb médiami opäť obsahovalo viaceré chyby v práci s prieskumami verejnej mienky. Nedostatočná pozornosť venovaná metodológii prieskumov viedla k ich dezinterpretácii (články v SME a Pravde). V médiách sa tiež vyskytli nepodložene kritické, zovšeobecňujúce príspevky ku komunálnym voľbám, ale aj príspevky povrchné, bez akejkoľvek ambície ponúknuť verejnosti podstatu. Pozitívom bola zvýšená pozornosť celoštátnych médií venovaná zneužívaniu lokálnej tlače či televízií pre kampaň v komunálnych voľbách. V tejto súvislosti blog SPW tiež upozornil na konflikty záujmov a manipuláciu v miestnom bratislavskom periodiku.
Opakujú sa správy používajúce pre verejnosť šokujúce, no nepodložené či nesprávne interpretované štatistiky ohľad citlivých tém ako sú zdravotná závadnosť potravín (Markíza), bezpečnosť detí (STV) alebo kriminalita (.týždeň)
1.štvrťrok 2007 (pridané 12.4.)
Prípad opakovaného plagiátorstva sa vyskytol v týždenníku TREND. Obeťou práce redaktora Martina Valáška boli britské médiá Financial Times a Economist. TREND následne publikoval ospravedlnenia a začal vnútornú previerku.
Najviditeľnejším príkladom pokračujúcej slabej schopnosti médií analyzovať prieskumy verejnej mienky bola široko publikovaná dezinformácia o podpore polovice populácie pre stranu Smer v januárovom prieskume. Správnym prepočtom mala byť podpora uvedená ako tretinová.
SPW sa obsiahlejšie venoval skúmaniu tzv. nezávislých expertov vystupujúcich v médiách. Ich skúmanie je dôležité, pretože práve oni často udávajú tón hlavným správam, okomentujú politikov v spore, či pridajú spravodajstvu kontext. Kto sú tí najviac citovaní experti, prečo sú v médiách práve oni, aká je ich názorová orientácia, kto sponzoruje ich činnosť? Analýzy sa zamerali na úlohu médií vo výbere expertov, ale aj úlohy ponuky expertov v slovenských think-tankoch, z ktorých si novinári môžu expertov vyberať.
Slovenské médiá sa stále nedostatočne vyrovnávajú s faktom, že nová vláda je názorovo pre nich vzdialenejšia ako to bolo do volieb 2006. Zveličenej a neopodstatnenej kritiky je viac ako dovtedy. Jedným z okázalých príkladov bolo informovanie o presune slovenských vojakov v Afganistane.
2.štvrťrok 2007 (pridané 10.7.)
Konfrontácia médií a vlády sa naďalej zostruje. Hoci viaceré sťažnosti vlády sú opodstatnené (1 2 3), v iných prípadoch je naopak kontrola práce vlády príliš povrchná (1 2 3). Mediálne pokrytie práce vlády je prirodzene kritickejšie vzhľadom na jej populistický charakter ako aj na jej nepriateľský postoj k novinárom.
Aj tento štvrťrok priniesol viacero prípadov plagiátorstva (Hospodárske noviny, SME, Nový Čas). Vo všetkých prípadoch samotné redakcie otvorene problém priznali a v dvoch prípadoch previnilcov aj prepustili. Nie sú však známe žiadne systémové opatrenia redakcií, ktoré by znížili riziko opakovania prípadov.
Novinári sa tradične opierajú o názory nezávislých expertov, ktorých výroky dotvárajú kontext pre správy. Problémom slovenských médií býva nekritické preberanie ich názorov (prítomnosť expertného výroku ako formálnej povinnosti). Pri hodnotení starších výrokov niektorých expertov je zrejmé, že by ich názory mali byť brané oveľa opatrnejšie a s väčším kritickým odstupom.
Jasné vymedzenie inzercie (respektíve PR článkov) od spravodajstva je síce v našich médiách štandardom, ale opakovane sa vyskytujú prípady jeho nedodržiavania. Obzvlášť sa problém týka novinových tematických príloh (pozri prípady v SME Zdravie, Veda ). Redakčné štandardy sú v prílohách jasne nižšie ako v hlavnom politickom spravodajstve, hoci navonok to čitateľ nemá ako rozpoznať.
3.štvrťrok 2007 (pridané 1.10.)
Kvalita spravodajstva verejnoprávnej Slovenskej televízie poklesla. Čiastočne je to spôsobené odchodom takmer tretiny redakcie v auguste, vyvolanej nedôverou v schopnosť vedenia redakcie čeliť politickým tlakom. Spravodajstvo STV sa od septembra stalo ešte povrchnejšie a formálnejšie ako dovtedy. V nosných politických a ekonomických témach reportéri STV zvyčajne prinášajú len oficiálne názory a hodnotenia politikov. Takmer celkom sa vytratila snaha priniesť divákom kontext či názory nezávislých analytikov. Možným dôvodom je, že názory analytických elít, doma či v zahraničí, sú k politike súčasných politických elít mimoriadne kritické.
Na začiatku augusta na konkrétnom príklade 11 novinárov predseda vlády upozornil na možný konflikt médií, keď prijímajú luxusné pracovné cesty s dominanciou relaxu a zábavy od firiem, ktoré často vystupujú ako subjekty v spravodajstve. Hoci šlo od premiéra o odvádzanie pozornosti, téma prijímania darov či sponzorovaných „pracovných“ ciest je na Slovensku aktuálna. Zhruba polovica médií, ktorých novinári na spomínanej sponzorovanej akcii boli, svojich reportérov potrestala, respektíve sľúbila prísnejšie podmienky pre akceptovanie darov (SME, Markíza, TA3). Denník Pravda, ktorý má jedny z najprísnejších pravidiel pre akceptovanie darov, a ktorý na akcii nemal žiadneho svojho zamestnanca, účasť novinárov verejne odsúdil (podobne aj šéfredaktor .týždňa). Zvyšok v konkrétnom prípade nevidela pochybenie (STV, Hospodárske noviny), respektíve sa nevyjadrila. Združenie vydavateľov tlačových médií problém odmietlo pripustiť.
Koncom septembra denník SME zostavil svoj etický kódex a ako prvé veľké slovenské médium ho aj zverejnil pre čitateľov na svojej webovej stránke. Kódex zahŕňa oblasti konfliktov záujmov, záruk neutrality, vzťahov ku konkurencii, k zdrojom, citovania, opráv a sankcií. Denník SME je zároveň médiom, ktorý najpoctivejšie naďalej uverejňuje opravy, aj keď stále nie práve dôkladne (oprava neprišla k správe denníka, ktorá popísala úspešné konanie akcie, ktorá sa v skutočnosti neuskutočnila - a to sa denník pre tento blog k chybe priznal). Naproti tomu denník Pravda takmer rezignoval na opravy. Jej rok starý viac menej pravidelný stĺpček Spresnenia vyšiel v období júl - september jediný krát, aj to s gramatickou opravou. Vážne obsahové chyby (napr. 1 2 3) denník nepriznal a neopravil sa.
Nedostatok prirodzenej skepsy voči informáciám, ktoré znejú príliš „dobre“ či zaujímavo sa opakovane stáva bariérou v kvalite spravodajstva. Zaujímavé, najmä negatívne, informácie sa totiž dobre predávajú. Často však takého správy bývajú zavádzajúce, či priamo chybné. Zdrojom problému nie je len snaha médií o čo najviac „strašenia.“ Samotné zdroje informácií, inštitúcie či mimovládne združenia, majú snahu zveličovať význam nejakého problému, aby sa tým upevnil význam ich existencie, alebo celkovo ich dôveryhodnosť v spoločnosti. V spolupráci s médiami tak dochádza k pretlaku zavádzajúcich chybných správ, ktoré verejnosť dostáva na úkor dobrej informovanosti.
4.štvrťrok 2007 (pridané 19.12.07)
V novembri prišlo vo vládnej koalícii ku kríze, ktorej rozbuškou boliinformácie z investigatívnej reportáže denníka SME o podivnýchreštitučných operáciách na Slovenskom pozemkovom fonde. Reportáž bola súčasťou série investigatívnych článkov, ktoré denník SMEzačal uverejňovať v júni tohto roku. Napriek tomu, že na mnohé článkypolitici takmer nereagovali, je vytvorený priestor pre investigatívuvýnimočným krokom k budovaniu dôveryhodnosti médií ako kontrolnejinštitúcie vládnej moci.
Naopak producenti televíznych diskusií opakovane vytvárali nerovnaképodmienky pre politickú súťaž zmäkčovaním prístupu k premiéroviRobertovi Ficovi. Plnením jeho požiadaviek na neúčasť politickýchoponentov či upustenie od tradičných súčastí debaty (hlasovanie,„testová“ otázka v TV Markíza) televízie nenapĺňali dôsledne svojukontrolnú funkciu. Paradoxne najsilnejší muž štátu dostával najmäkšiepodmienky na prezentovanie vlastných názorov.
Posledný štvrťrok roka priniesol množstvo príspevkov skresľujúcichvýsledky zahraničných štúdií a prieskumov (1 2 3 4 5). Hlavným problémom bývaprehliadanie metodologických poznámok, prípadne medziročných zmien.Obmena počtu krajín či kritérií robia prieskumy z roka na rokautomaticky neporovnateľnými. Častou črtou je vytrhávanie (väčšinounegatívnych) indikátorov o Slovensku z celkového kontextu a ichzveličovanie. Podobne pokračoval aj starý problém – skresľovanie prieskumov verejnejmienky. Problémom bolo ignorovanie štatistických odchýlok či neznižovanie významuodpovedí prieskumu pri rýchlom vývoji udalostí.
Podľa prieskumu SPW aj v období 2006-2007 naďalej stúpal počet citáciípráce konkurenčných médií v hlavných slovenských médiách. Keďže objemspravodajstva rapídne nestúpal, rast citácií by mohol naznačovať rast kolegiality a slušnosti medzi novinármi. Odvolávanie sa na prácuiných médií zvyšuje motiváciu prinášať verejnosti exkluzívne materiály.Rast podľa predchádzajúceho prieskumu trvá už od roku 2003.
