
V prípade podozrenia zo zneužitia funkcie krajským policajným šéfom Františkom Posluchom s koreňmi v údajnom mileneckom vzťahu s novinárkou Miriam Rácovou-Štefkovou z TA3 si médiá všímajú najmä problém na strane policajta. Viacerí politici už volajú po pozastavení funkcie Poslucha, keďže s takým vážnym podozrením by vraj nemal pokračovať vo funkcii.
Rovnako vážne podozrenie v celej situácii však padá aj na novinárku. Ako veľmi dobre píše Tom Nicholson v SME, Rácová-Štefková sa od roku 2007 často venovala práci žilinskej polícii na čele s Posluchom. Ako asi mohla nezávisle o polícii informovať, ak mala skutočne s policajným šéfom intímny vzťah? Podľa mojich prepočtov urobila pre TA3 takmer 50 rozhovorov s Posluchom od začiatku roka 2007, z toho 30 takýchto reportáži bolo uverejnených v Hlavných správach, a dva rozhovory boli robené aj naživo („Pri mne je človek, ktorý má všetko pod palcom - krajský policajný riaditeľ František Posluch“).
Ak sa skutočne preukáže, že Rácová-Štefková s Posluchom vzťah mala a teda podvádzala divákov hrou na nezávislú žurnalistiku, bude to koniec jej kariéry v slušných novinárskych kruhoch. Základom dôvery v novinára je totiž viera v jej či jeho nezávislosť voči osobám a inštitúciám, o ktorých informuje.
Ale hoci indície novinárov či záznam konania Poslucha sú silné, zatiaľ stále ide len o podozrenie o ich blízkom vzťahu (Posluch ho odmieta, novinárka sa nevyjadruje). Lenže tak ako verejnosť má problém akceptovať pokračujúcu prácu sudcov, ktorí sú podozriví z nezákonného či neetického konania, tak sotva kto môže byť rád informovaný novinárkou, ktorá je čo len podozrivá z ignorovania ťažkého konfliktu záujmov, respektíve rovno z PR nadpráce vo svojich reportážach. Podľa médií trvá súčasné vyšetrovanie prípadu už trištvrte roka. Už dlhšiu dobu teda novinárka TA3 vie, že sa vlastne nepriamo vyšetruje aj jej možný podvod na divákoch. Napriek tomu novinárka pokračovala v informovaní o práci žilinskej polície. Poslucha vo svojej reportáži citovala ešte aj minulý týždeň, ako keby sa nič nedialo.
Správnou reakciou TA3 by bolo stiahnuť podozrivú novinárku z vysielania až do konca vyšetrovania a zároveň jasne vysvetliť, kedy sa o prípade dozvedeli a prečo napriek začatiu vyšetrovaniu v minulom roku mohla Rácová-Štefková naďalej pokrývať prácu krajského policajného šéfa. V hre je opäť aj renomé TA3.
PS T.Nicholson je môj bývalý šéfredaktor z The Slovak Spectator.
Overovanie faktov z nedeľnej volebnej debaty: urobili ukážkovo Monika Tódová a Marián Leško zo SME ako aj Zuzana Petková a Diana Schniererová z Pravdy (bohužiaľ celý súhrn o zavádzaní Gašparoviča ale aj Radičovej v kampani online nie je).
Zrušiť FNM?: Navrhujú to opoziční poslanci. Rita Bočáková z STV o tom urobí štandardnú reportáž okrem toho, že nepovie základnú vec. Koľko nás dnes FNM stojí a koľko by sme jej zrušením mohli ušetriť?
(Pre porovnanie, Anna Vojteková z TA3 to dokázala, FNM stojí 5 mil. eur ročne.)
Čo sa deje s našimi cenami: Simona Simanová z STV v sobotu ponúkla takúto reportáž:
Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka
--------------------
Rast cien sa u nás výrazne zrýchlil. Ich regulovanie podľa odborníkov pôsobí už niekoľko rokov ako začarovaný kruh. Obchodná inšpekcia len problematicky spolupracuje s organizáciami na ochranu spotrebiteľov. Ani tie nefungujú tak, ako by mali, tvrdia odborníci.
Simona SIMANOVÁ, redaktorka
--------------------
Podľa najnovšieho prieskumu Európskej komisie rastú u nás spotrebiteľské ceny viac, ako v celej Európskej únii, aj eurozóne. Je to aj preto, že máme silné euro a vysokú DPH.
Rast cien sa výrazne zrýchlil? Veď už pol roka sa medziročný rast cien, hlavný to indikátor zmeny cenovej hladiny, postupne znižuje. Simanová vo svojej tabuľke používa vývoj priemerného medziročného rastu za ostatných 12 mesiacov. Ten bol skutočne k februáru takmer na maxime za ostatný rok, ale to je skôr štatistický efekt – je to kvôli vysokým rastom cien z minulého leta (a nízkym rastom zo začiatku minulého roka), nie súčasnému vývoju. Žiadny ekonóm by práve dnes verejnosti nepovedal, že rast cien sa u nás výrazne zrýchlil.
Potom tá zmienka o regulovaní cien ako začarovanom kruhu. Veď takmer všetky ceny u nás sú neregulované, to je základný princíp trhovej ekonomiky. Akýže tu už je začarovaný kruh, vraj podľa expertov? Nie je tiež pravda, že u nás rastú ceny rýchlejšie ako v „celej“ EÚ ako aj eurozóne. Podľa posledných čísel za február rástli ceny rovnako alebo rýchlejšie ako u nás v 14 krajinách EÚ, resp.5 krajinách eurozóny (a to beriem do úvahy Simanovou používaný neštandardný, pre SR menej výhodný ukazovateľ inflácie). Keď chcela reportérka porovnávať, mohla akurát povedať, že sme na tom horšie ako priemer EÚ či eurozóny.
Úplným vrcholom od novinárky je zahlásiť, že u nás rastú rýchlo ceny aj vďaka silnému euru a vysokej DPH. Keď už, tak silné euro infláciu krotí, veď o tom bola celá tá minuloročná debata o vhodnosti nastavenia kurzu. Silné euro zlacňuje dovozy a minimalizuje tlaky na domáce zvyšovanie platov, lebo by bol problém predávať na export. Úroveň DPH môže mať s vyššou infláciou niečo spoločné len vtedy, keď sa DPH zvyšuje. Áno, vyššia DPH znamená vyššiu cenovú úroveň, ale medziročný rast cien ovplyvňuje len v roku po zvýšení dane. Nič také sa za posledných 5 rokov nestalo, nemôže to teda mať ani vplyv na aktuálnu infláciu.
Plagiát na auto.sme.sk: Čitateľ ma upozornil na nápadnú zhodu dvoch odstavcov článkov o Fiate a jeho emisiách, pričom ten na auto.sme.sk (autor Rudolf Karpat z mesačníka Autožurnál) vyšiel mesiac neskôr ako ten z auto.cz. Šéfredaktor sme.sk Tomáš Bella reaguje:
Text bol na auto.sme.sk prebratý z partnerského časopisu o motorizme. Pri jeho príprave v partnerskej redakcii došlo k omylu a okrem iných zdrojov použili aj niekoľko viet z článku z auto.cz bez súhlasu autora. Ide o prvý takýto prípad v rámci dlhoročnej spolupráce s externými autormi na auto.sme.sk, s redakciou časopisu sme prípad prebrali a nebude sa už opakovať. Takisto redakcii auto.cz sme prípad
vysvetlili a ospravedlnili sa, žiadnu ďalšiu kompenzáciu autor nežiada.
Samotný Autožurnál mal oprávnenú sťažnosť na vykrádanie druhých už v minulosti.