V novembri minulého roka zverejnila Katolícka univerzita (KU) výsledky projektu, ktorý analyzoval kvalitu a objektívnosť spravodajstva v hlavných slovenských televíziách. Najlepšie zo štúdie vyšli TA3 a Markíza. V decembri sa touto štúdiou pochválila aj TA3:
Spravodajstvo TA3 je objektívnejšie ako spravodajstvo ostatných mienkotvorných televízií na Slovensku. Hovoria o tom výsledky výskumu, ktorý uskutočnila katedra Žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Výskum sa uskutočnil v roku 2008 v rámci projektovej úlohy pod názvom Kvantitatívna a kvalitatívna analýza spravodajstiev slovenských mienkotvorných televízií. Autori tu zaradili televíziu TA3, Joj, Markízu a STV.
Ako ma upozornil Ján Debnár, TA3 urobila reportáž o štúdii žurnalistickej objektivity až tak objektívne, že reportérom príspevku TA3 bol sám jeden zo spoluautorov výskumu, doktorand KU Peter Kravčák. Sama univerzita vo svojej tlačovej správe uvádza Kravčáka ako spoluriešiteľa projektu (a podľa webu univerzity je Kravčák aj členom akademického senátu školy).
Kravčák však v reportáži o autoroch štúdie hovoril v tretej osobe a svoj konflikt záujmov divákom nespomenul. Zároveň robil rozhovory o štúdii – akože nestranne – so svojimi študentskými kolegami aj s vlastným vedúcim.... V slušnom médiu by bola takáto osoba z robenia reportáže automaticky vylúčená. Obzvlášť keď je reč o tom, aké objektívne médiá vraj sú.
Na horší konflikt záujmov si spomínam len raz – keď redaktor SME napísal o svojej účasti na demonštrácii v tretej osobe, ako keby sa zrazu rozdvojil.
STV o vývoji nezamestnanosti: opäť nespravila štandardne dlhú reportáž vo svojich hlavných správach. Hlásateľka a manželka ministra zahraničných vecí v jednej osobe akurát za 23 sekúnd prečítala päť stručných viet. Podobným štýlom o nových mesačných údajoch Ústredia práce informovala TV Joj, ostatné televízie ako aj tlač a verejnoprávny rozhlas sa téme venovali tradične na veľkom priestore.
STV tak vo svojej hlavnej dennej spravodajskej relácii venovala ten večer 4krát viac času bahrajnskej tradičnej turistickej atrakcii (strom v púšti) ako aktuálnemu vývoju slovenskej nezamestnanosti.
Postreh týždňa: Svoj utorkový príspevok o výročí leteckého nešťastia ukončil reportér TA3 takto:
Bolesť najväčšej vojenskej tragédie v novodobých dejinách Slovenska pretrváva aj po 4 rokoch. Ešte dlhé desaťročia ju bude pripomínať pamätník v maďarskej obci Hejce. Ľubo Lehotský, TA3.
Čo chcel básnik povedať s tými desaťročiami? Potom sa pamätník rozpadne? Či ľudia potom zabudnú?
Zveličovanie rizika týrania: V pondelkových STV Reportéroch Juraj Mravec ukázal na prípad fyzicky aj sexuálne týraného dievčaťa. Ubližoval jej otec-alkoholik, ktorý sa o ňu „staral“ po smrti matky. Páčilo sa mi, že Mravec pátral po okolí dievčaťa, prečo sa to týranie skôr nezastavilo. Ale prečo v úvode to smiešne dramatizovanie?
O príbehu Dominiky musíme hovoriť. Je totiž aktuálny a hrozí, že by sa odohral v ktorejkoľvek rodine. Kedykoľvek a kdekoľvek.
Snáď to týranie aj nejako súvisí s povahou a alkoholizmom otca, či včasným úmrtím matky – teda menšinovými javmi, nie?? Práve by som tipoval, že týranie dcér hrozí u nás len malému počtu rodín. Samozrejme, každé jedno je tragédia. Ale novinárčina nemá čo vyrábať Armageddon ako to robil Mravec.
Graf týždňa: K článku Filipa Obradoviča včera Hospodárske noviny zverejnili takýto prekvapujúci graf:
Na prvý pohľad sa teda zdá, že v čase veľkého prepadu HDP a celosvetovej recesie k nám prišli minulý rok rekordne vysoké investície. Fakt reálne. Prvý problém je, že tu ide len o čísla agentúry SARIO, ktorá vybavuje len menšiu časť investícií. Celkové investície počíta centrálna banka NBS, ktorá zatiaľ (tri štvrťroky 2009) vykazuje odliv!, teda celkovo záporný príliv investícií. Ale aj keď zoberieme len čísla SARIO, tak graf pre rok 2009 porovnáva neporovnateľné oproti predchádzajúcim rokom. Vo vysvetlivke malým písmom to aj uvádza, ale napriek tomu urobí graf, ktorý čitateľa len pomýli. Pre rok 2009 totiž ide len o rozpracované projekty, pre roky predtým už ukončené projekty. Ak si pozrieme vyhlásenia SARIO v rokoch 2008 a 09, tak zvyčajne ohlasovala 120-130 rozpracovaných projektov. Koncom roka 2008 napríklad agentúra oznámila 128 rozpracovaných projektov v objeme 3,6 mld eur. Teraz hlási 85 projektov za 2,5 mld eur, teda skoro o polovicu tretinu menej ako pred rokom. A graf HN hlási opticky výrazný nárast. Na pomýlenie čitateľa?
