Na Valáškov článok zo 4. januára 2007 „ Mobil budúcnosti “ ma upozornila Ana Ostrihoňová. Na základe jej podnetov a môjho vlastného porovnávania s článkom „ The phone of the future“ (online 30.11, v tlači 2.12.2006) mi vychádza, že z 1500-slovného článku TRENDU je 400-450 slov prebratých z The Economist (väčšina zvyšku je zjavne vlastná pridaná hodnota Valáška). V problémových častiach ide o sumár pôvodných informácií a odsekov The Economistu, zmena konkrétnych výpovedí expertov na všeobecného konštatácie nemenovaných odborníkov, a občas aj takmer doslovný preklad viet a poloviet.
TREND, 4.1.07: Ako si predstavovali telekomunikační vizionári telefón budúcnosti v polovici 60. rokov? Ako veľkú škatuľu s čiernobielym displejom priviazanú káblom o stenu. Mysleli si, že myšlienka videotelefónie spotrebiteľov uchváti. Aká je realita? Telefóny sú malé takmer ako zápalkové škatuľky, nepotrebujú kábel a hoci mnohé z nich podporujú videohovory, ľudia ich využívajú málo.
The Economist, 2.12.06: In the future, the world's biggest telecoms firm pronounced, people would communicate via round, black-and-white screens that plugged into the wall. That prediction, like so many others about the future of communications, was wrong. The majority of today's phones are mobile handsets, not fixed-line ones, and although the technology for video-calling is widely deployed, hardly anyone uses it.
–––
Ak by si používateľ nahrával celý svoj život na video, o desať rokov si môže nahrávku bez problémov uložiť do mobilu. Tak to tvrdia poprední výrobcovia ako Motorola či Sony Ericsson.
Vývojári fínskej Nokie používajú iné prirovnanie. Podľa nich v najbližšej dekáde ceny pamäťovej kapacity klesnú natoľko, že nebude problém uložiť do bežného mobilu všetku hudbu, ktorá bola kedy vytvorená.
In a decade's time a typical phone will have enough storage capacity to be able to video its user's entire life, says Mr Lindoff. Tom MacTavish, a researcher at Motorola Labs, predicts that such “life recorders” will be used for everything from security to settling accident claims with insurance firms.
Researchers at Nokia, meanwhile, speculate that within a decade, the cost of storage will have fallen so far that it might be possible to store every piece of music ever recorded in a single chip that could be included in each phone.
––-
Dekonvergencia by mohla zájsť až tak ďaleko, že sa niektoré časti telefónu osamostatnia. Napríklad displej či klávesnica. Prípadne by ich mohli nahradiť úplne nové technológie.
The next step, suggests Stephen Randall of LocaModa, a wireless-services firm, will be a great decoupling, as the screen, keypad and earpiece start to become separate components, or are replaced by other completely new technologies .
-––
Niektoré firmy experimentujú so zabudovaním displejov do okuliarov, aby sa vyhli obrazovkám v mobile. Separátne displeje či klávesnice môžu byť užitočné napríklad pri vybavovaní e-mailov alebo surfovaní webom.
Some users might choose to hook up separate screens and keyboards when needed, such as when answering e-mail or browsing the web. Already, early examples of such technologies exist.... Some firms are also developing displays built into glasses, in order to do away with the screen altogether.
----
Súčasné technologické trendy naznačujú, akým smerom sa bude vývoj uberať, ale spoľahnúť sa výhradne na tieto indikátory znamená prijať úzkoprsý, potenciálne zavádzajúci pohľad. Ten totiž neberie do úvahy diskontinuity v evolúcii.
Čo by sa v hlavách používateľov vynáralo pred pätnástimi rokmi, ak by im niekto navrhol, aby si predstavili kombináciu mobilu a hudobného prehrávača? Nákresy by zrejme obsahovali mini CD prehrávače, prípadne malé pevné disky.
Tak či onak, predstava súčasných miniatúrnych mobilov, do ktorých sa zmestí zbierka desiatok CD, by bola pre väčšinu ľudí nepredstaviteľná. Podobne ako by si pred érou digitálnej fotografie málokto vedel predstaviť telefóny sa zabudovaným fotoaparátom, pretože by mu nebolo jasné, kam sa vloží film.
Although extrapolating from today's phones by following technology trends can provide some clues about their future direction, the danger with this approach is that it risks overlooking discontinuities in their evolution. For example, if you had been told in 1991 that telephones would double as music-players in 2006, you might have assumed that this would involve some smaller version of CDs. Hard-disk storage was bulky and expensive, and the use of solid-state memory to store music would have seemed outlandish. Similarly, in the era before digital photography, it would have been hard to believe that most phones would also double as cameras. Where would the film go?
Mobil budúcnosti možno preto vôbec nebude potrebovať klávesnicu, minimálne nie v dnešnej podobe. Vo vývoji sú napríklad technológie, ktoré umožnia vyobraziť na plochom povrchu, napríklad na stole, virtuálne tlačidlá. Samostatný senzor odsleduje pohyb prsta, aby určil, ktoré klávesy používateľ stlačil.
A napokon, príkazy mobilu budú ľudia možno rozdávať hlasom, nie prstami. Systémy na hlasové rozpoznávanie reči sa zlepšili, ale stále nie sú dosť spoľahlivé na vloženie textovej správy. To sa do desiatich, pätnástich rokov pravdepodobne zmení.
Vývojári napríklad pracujú na senzoroch, ktoré zachytia pohyby v hrtane a ústach, kde slová vznikajú. Takže aj keď človek vysloví niečo pošepky alebo nevydá žiadny zvuk, senzory to zachytia. Zjednodušene povedané, dokážu čítať z pier.
...technology exists to beam a “virtual keyboard” onto a flat surface; a separate sensor then tracks finger movements to determine which “keys” have been pressed. But entering data into a phone might ultimately be done not with fingers but with speech...
...Voice-recognition systems have improved somewhat in recent years, but are still not reliable enough for entering a text message or an e-mail. But voice may turn out to be an interim technology. Researchers are developing sensors that pick up the subtle changes in the larynx and mouth when words are formed, even if there is little or no air going through the windpipe. So future phones might simply be able to lip-read using a sensor hidden in your collar.
A možno budú používatelia ovládať mobil mozgom. Niektorí vývojári pracujú na priamom prepojení ľudskej mysle a elektronického zariadenia. Už v súčasnosti existuje technológia, ktorá vďaka čipu implantovanému v mozgu alebo elektródam pripevneným na kožu, umožňuje hendikepovaným ľuďom pohybovať kurzorom na obrazovke bez pohnutia rúk.
A tie najodvážnejšie vízie? Niektorí vedci veria, že do dvadsiatich rokov budú ľudia myšlienkami komunikovať nielen so strojmi, ale aj medzi sebou, takže telefóny v súčasnej podobe nebudú potrebovať.
...Other researchers are looking into the use of brainwaves to interface directly with machines. One technique, developed by Cyberkinetics Neurotechnology Systems, was reported in the journal Nature in July. It involves implanting a chip in the brain which allows paralysed people to move a computer cursor by thinking in a certain way. A less invasive approach relies on electrodes on the scalp to pick up brain activity. Stuart Wolf, a physics professor at the University of Virginia and a researcher for the American military, suggests that within 20 years people will use their thoughts to communicate not only with machines, but also with each other—doing away with talking into phones entirely.
Martin Valášek mi vysvetľuje (celá reakcia):
článok... som pripravoval priebežne asi šesť mesiacov. Samozrejme, popri iných veciach. Za tento čas som absolvoval niekoľko rozhovorov aj návštevu vývojových laboratórií. Myslím, že v rámci obmedzených možností, ktoré má slovenský novinár pri spracúvaní globálnej témy, som využil možnosť získavania primárnych zdrojov na maximum. Samozrejme, pri takýchto témach sa sekundárnym zdrojom nedá vyhnúť. Počas prípravy som si robil poznámky z viacerých zdrojov. Okrem týždenníka Economist to boli napríklad Financial Times, Cnet.com, Linuxdevices.com, Trendcentral.com. Zo všetkých poznámok z osobných rozhovorov, firemných podkladov a zahraničných článkov napokon vznikla výsledná verzia. Pravdepodobnosť, že pri tomto množstve podkladov niektorý zdroj vyčnieva, je malá. Napriek tomu sa mi to zdá sa v tomto prípade podarilo. Je mojou chybou, že som si poznámky nezdrojoval, prípadne spätne neodkontroloval, či nepoužívam priveľa myšlienok z jedného zdroja. Nepripúšťam však chybu vo všetkých uvedených citáciách....Ako príklad uvádzam úvod článku, ktorý je mi vytknutý. Ja som už veľmi podobne článok začal, zhruba pred pol rokom.
Zástupca šéfredaktora TRENDU Konštantín Čikovský reagoval:
Spôsob, ako Martin Valášek (ne)cituje Economist, nie je korektný. Text evidentne, čo aj sám uznáva, obsahuje myšlienky, miestami aj často celé formulácie z jedného textu Economistu. V čo najkratšom čase zverejníme v TRENDE ospravedlnenie. ...[Vysvetlenie Martina Valáška]...považujem za dôveryhodné. Preto vedenie redakcie voči M. Valáškovi nevyvodí dôsledky ako k plagiátorovi.
Tie posledné dve vety. Neverím vlastným očiam. Valášek má v odpovedi jedno ako tak dobré vysvetlenie. Na 50 slov z tých 450ich.
