Vladimír Repčík bol riaditeľom Markízy v rokoch 2000-2006, práve v období, keď sa Pavol Rusko dal na politiku cez ANO, obstál vo voľbách a stal sa ministrom hospodárstva.
O negatívnom vplyve najsledovanejšej televízie Markíza na domácu politiku v tom čase sa nemusím rozpisovať (napr. x upozornení licenčnej rady za neobjektivitu). Tu je pár článkov z tlače, vrátane názorov Repčíka:
28.3.2003, SME , Mirka Horobová
Televízia Markíza predsa len musí zaplatiť pokutu milión korún za nevyvážené a neobjektívne spravodajstvo. Minulý rok pred voľbami jej ju dala licenčná rada a včera pokutu podľa riaditeľky kancelárie rady Jarmily Grujbárovej potvrdil Najvyšší súd.
...Niekoľko týždňov pred voľbami licenčná rada Markíze vyčítala, že v spravodajstve uprednostňuje jednu politickú stranu - ANO a že komentáre neoddeľuje od spravodajstva. Rada rozhodla, že televízia musí odvysielať oznam o porušení zákona, a keď sa tak nestalo, zaplatí milión korún. Markíza sa odvolala na Najvyšší súd, ktorý potvrdil, že musí zaplatiť milión. Oznam o preferovaní Ruskovej strany mala Markíza odvysielať už v polovici júla, odvysielala ho až po šiestich týždňoch. "Oznam odvysielame hlavne, aby sme sa nestali súčasťou predvolebnej politickej kampane," povedal vtedy riaditeľ Vladimír Repčík.
Pravda , 2.3.2005, Vladimír Jancura
Diskrimináciu Rómov, korupciu v súdnictve, ale aj ovplyvňovanie televízie Markíza Pavlom Ruskom vyčíta Slovensku výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv vo svete.
... Vysielanie Markízy je naďalej pod vplyvom predsedu ANO, aj keď Rusko sa vzdal svojich vlastníckych práv v tejto televízii, uvádza správa amerického ministerstva zahraničných vecí. " V tomto odseku mi chýbajú najmä konkrétne fakty, čiže to, čím sú podložené iné tvrdenia správy," zdôraznil generálny riaditeľ TV Markíza Vladimír Repčík. Podľa neho slovenskí informátori boli v tomto prípade k autorom správy "veľmi povrchní a málo konkrétni".
Ale aj z jesenného monitoringu licenčnej rady vyplynulo, že v spravodajstve Markízy dostával najväčší priestor spomedzi politikov práve Rusko.
"Náš vlastný výskum to nepotvrdil, monitoringy rôznych organizácií beriem s rezervou, každý totiž používa inú metodiku," poznamenal Vladimír Repčík.
SME , Názory, 26.8.05, Vladimír Repčík
Nie som si vedomý, že by sme čo i len v jednom spravodajskom šote presviedčali divákov, že KDH je ich najväčším nepriateľom. Vždy sme informovali, informujeme a budeme informovať o akomkoľvek prešľape akejkoľvek strany.
V októbri vyhral Repčík konkurz a nastúpil do Slovenského rozhlasu.
SITA, 28.10
Repčík, ktorý desať rokov pracoval v STV a následne bol pri vzniku komerčnej TV Markíza, ktorú aj šesť rokov riadil si myslí, že jeho pôsobenie v Markíze môže ovplyvniť jeho súčasnú pozíciu v SRo pozitívne. "Myslím si, že to bude len obohacujúce, vždy je lepšie mať prax v médiách - či už verejnoprávnych alebo komerčných ako nemať prax žiadnu."
...Zároveň dodáva, že svoju nezávislosť nemusí garantovať, lebo ju má. Dôležité je, či človek je profesionál, alebo nie.
...SRo musí byť "vrcholom profesionálneho snaženia všetkých tých, ktorí chcú v médiách pracovať," doplnil Repčík, podľa ktorého sú súčasné slovenské médiá poznačené bulvarizáciou a nedostatkom novinárskej etiky.
Servilný príspevok dňa v STV: O diaľniciach na východe .
Policajti nesúhlasia a preháňajú: Ján Štieber má dobré postrehy k minulotýždňovému príspevku Michala Hečka z Markízy:
Od prvého marca platí nariadenie prezidenta Policajného zboru, podľa ktorého vodičov, ktorí prekročia rýchlosti v obci o dvadsať a mimo obce o tridsať kilometrov za hodinu, budú policajti riešiť v správnom konaní, kde môže byť pokuta až do výšky sedemtisíc korún či odobratie vodičského preukazu. S týmto nariadením Jána Packu však nesúhlasia samotní vykonávatelia, čiže policajti na ulici.
... Podľa samotných policajtov však o chvíľu by na cestách nemusel jazdiť nikto.
Štieber sa pýta: „Koľko je tých policajtov, ktorí poslali list do redakcie? Dvaja, traja alebo všetci, ktorí sú na ulici a vyberajú pokuty?...Že nebude jazdiť nikto. To všetci vodiči prekračujú horeuvedenú rýchlosť?“
A policajtov netrápi, že toľko ľudí chodí po cestách s viac ako 20/30 km/h nad povolené limity? A aké riešenie ponúkajú ako tvrdšie sankcie?
Inak, Hečko končil príspevok starým známym klišé:
Či budú tieto opatrenia likvidačné pre vodičov alebo naopak, celú situáciu zlepšia, ukážu už najbližšie mesiace.
Údajne sa vraj používa pričasto: Markoff na svojom blogu zhrnul pár príkladov zo SME (či sme.sk), kde sa slovíčko „vraj“ používa buď zle, alebo nejednoznačne. Vo väčšine tých príkladov sa tomu dalo jednoducho vyhnúť.
Čo nám to Reportéri ukázali minulý týždeň: Kataríne Začkovej sa v minulotýždňovej relácii toho veľa nepodarilo o úlohe zisku či zmysle plurality poisťovní za 11 minút povedať.
Vo vyspelých krajinách s pluralitným systémom zdravotných poisťovní sa však súboje o poistencov odohrávajú prostredníctvom nadštandardných výhod, špeciálnych služieb, kvalitnejšej starostlivosti. U nás pacienti tieto rozdiely nepociťujú.
Žiadne pátranie po príčinách, či konkrétne porovnávanie zložiek systému so zahraničím. Ako je nastavený systém, prečo má teda u nás pluralita horšie výsledky? Nedozvieme sa to.
Akoby bokom a zabudnutý v ústraní v tomto boji o právo na zisk zostal pacient. Aj keď paradoxne sú to jeho peniaze, o ktoré ide.
...
Tak si to povedzme priamo a na rovinu. Štátu i súkromným zdravotným poisťovniam ide v prvom rade o kontrolu nad takmer sto miliardami korún. Škoda, že za horami politických a finančných argumentov už takmer nevidieť samotného pacienta.
Niežeby všetkým šlo vedome o pacientov, ale debata o zisku v zdravotníctve, úlohe verejného a súkromného sektora je aj o hľadaní najkvalitnejšieho a zároveň najlacnejšieho liečenia pacientov. Ako to postrehol už zakladateľ ekonómie Adam Smith, aj bežným firmám ide hlavne o ich vlastné dobro, no pri bežných podmienkach na trhu profituje práve zákazník. Tváriť sa, že ak niekto argumentuje právom na zisk, nemôže tvoriť aj dobrý systém pre pacienta, je chybné. A podobne, argumenty za väčšiu kontrolu štátu vôbec nemusia znamenať, že to pacientom nepomôže.
V inom príspevku Reportérov o komplikovanej verejnej súťaži na predaj kasární v Košiciach Kristína Raševová uviedla:
Ani v sociálno-hospodárskom pláne rozvoja mesta, v niekoľko stostranovom dokumente, ktorý bol v mestskom zastupiteľstve schválený pred dvomi rokmi a na ktorom pracovalo štyristo odborníkov, sa o predaji strategických nehnuteľností nič nehovorí.
Ten plán bol však schválený v novembri 2004 a mesto dostalo kasárne od vlády v máji 2005...
Raševová cituje aj istého Vladimíra Gürtlera označeného ako „advokát“ s výrokom
My sme v kancelárii právnej mojej urobili analýzu a nám to vychádza tak, že tie právne veci, súvisiace s touto súťažou, vyvolávajú dojem, o ktorom by samozrejme musel rozhodnúť súd, že tá súťaž je neplatná.
Nedozvieme sa ale, kto bol klientom tej analýzy, koho advokátom ten pán v tomto prípade je. Inak Gürtler je neúspešný kandidát na primátora a mestského poslanca z minulého decembra, čo môže stavať jeho výroky aj do politickej, nielen právnej roviny.
Raševová tiež povedala:
...komisia dostatočne zvážila aj iné možnosti využitia darovaného majetku. Napríklad prenájom alebo odpredaj len časti pozemku. Viacerí poslanci sú toho názoru, že objekt by sa dal využiť aj v prospech Košičanov, namiesto zmeny vlastníka.
Ľubica BLAŠKOVIČOVÁ, poslankyňa mestského zastupiteľstva
--------------------
Sú to úžasné priestory, ktoré by mestu pomohli práve nahradiť to, čo práve v tomto meste nie je. Možno ubytovacie kapacity, možno kultúrne zariadenia, možno nie jeden jediný investor je najmúdrejší a vie zaplniť adekvátne celý tento priestor.
„..využiť aj v prospech Košičanov, namiesto zmeny vlastníka“ – a zmena vlastníka nemôže byť v prospech Košičanov? Minimálne predsa získajú tie peniaze z predaja. Mimochodom, hoci Raševová uvádza Blaškovičovej názor ako proti zmene vlastníka, Blaškovičová kritizuje len predaj jednému investorovi, prípadne účel, nie predaj ako taký. Napríklad pred rokom sa pre Korzár o mestom plánovanej súťaži pre investorov vyjadrila :
Nezávislej poslankyni Ľube Blaškovičovej by sa rátalo, keby sa územie, roky zakryté pred očami Košičanov, konečne otvorilo pre všetkých. "Som za súťaž a už teraz sa teším, ako táto lokalita ožije, ako sa tam postaví možno nejaké polyfunkčné centrum, v ktorom si ľudia nájdu priestor aj na kultúru, aj na zábavu, ale aj na nakupovanie, či posedenie pri káve. Možno by tam mohol byť aj nejaký podnikateľský inkubátor, azda aj byty. Treba umožniť investorom, aby nás oboznámili so svojimi predstavami," zdôrazňuje Blaškovičová.
