Trom štvrtinám novinárov bol za ostatný rok ponúknutý dar

Písmo: A- | A+

Naznačuje to anketa medzi 165 slovenskými novinármi

Počet klamstiev a urážok na adresu ministerky Tomanovej sa vymyká z rámca opozičnej práce médií. Dôvod je veľmi jednoduchý.
...O tom, koľko peňazí DSS dávajú na reklamu do médií, netreba hovoriť. Ani o tom, že to vedie médiá k obhajobe privatizácie penzijného systému. Treba ale hovoriť o tom, či nedochádza aj k prípadom korupcie v záujme ovplyvňovať jednotlivých novinárov. Vláda SR bude chcieť vysvetlenie napríklad vo veci výletu 11 slovenských novinárov do rakúskych Álp na jar tohto roku. Výletu, kde okrem školenia čo písať o DSS, za peniaze súkromného vlastníka DSS lyžovali, bývali, jedli a pili.
Stanovisko premiéra Roberta Fica, 4.augusta 2007
...predovšetkým ani novinárom to nevadí natoľko, ako to bude vadiť majiteľom týchto novín, ktorí ovládajú redakcie, ktoré prikazujú, čo sa má napísať v novinách.
Dušan Čaplovič, podpredseda vlády, v Slovenskom rozhlase o tom, komu bude vadiť právo na odpoveď, 19.1.2008

Tlaky na obsah spravodajstva zo strany majiteľov, inzerentov, či formou darov od objektov spravodajstva sú predmetom diskusie všade vo vyspelom svete. Ako je to u nás – aspoň podľa samotných novinárov? Tento blog spolu s pražskou PR agentúrou Donath-Burson-Marsteller uskutočnil v januári medzi žurnalistami anonymnú anketu s otázkami ohľadom etiky akceptovania darov, ich frekvencie či s otázkou aké faktory podľa novinárov najviac negatívne vplývajú na kvalitu médií.

Oslovili sme takmer 500 novinárov z televízií, rádií a tlače, ktorých sledovanosť monitoruje medialne.sk, plus novinárov agentúr TASR, SITA a redakciu aktuálne.sk. Dotazník vyplnilo 165 novinárov, teda takmer 35% oslovených. Polovica z nich píše pre tlač, tretina je z televízií, zvyšok pracuje pre rádiá a internet. 95% z týchto 165 novinárov pracuje pre celoštátne médiá. Polovica sa zaoberá domácim spravodajstvom, štvrtina ekonomikou.

Dvoma najčastejšími faktormi, ktoré podľa novinárov negatívne vplývajú na kvalitu médií sú nízka odborná a nízka etická úroveň samotných žurnalistov. Myslí si to – že áno, prípadne skôr áno – 75% (nízka profesionalita), respektíve 56% (nízka etika) respondentov. Zhruba polovica novinárov z ankety označila ako zdroje problémov aj tlaky zo strany vlastníkov, inzerentov a štátnych orgánov. Z iných negatívnych faktorov na kvalitu médií, ktoré novinári spontánne menovali, sú dôležitými najmä slabé finančné podmienky.

Keď sme sa spýtali na osobnú skúsenosť respondentov s negatívnymi faktormi, nízka odborná a etická úroveň ostali na čele, no tlaky zo strany vlastníkov či inzerentov sa prepadli do úzadia, naopak na tretie miesto vystúpili tlaky zo strany PR agentúr, za nimi tlaky štátnych orgánov a vedenia redakcií. Rozdiel medzi osobnou skúsenosťou a názorom na situáciu médií by mohol vyplývať z toho, že takmer všetci novinári odpovedajúci na dotazník pochádzajú z celoštátnych médií, pričom z pohľadu vlastníctva či inzerentov mávajú najväčšie problémy lokálne médiá.

Stretli ste sa vy osobne s niektorým z fenoménov (negatívne vplývajúcich na kvalitu, resp. úroveň médií?)?

Dotazník sme sústredili na etiku prijímania darov od firiem či ľudí, o ktorých žurnalisti informujú. Tri štvrtiny respondentov dostalo za ostatný rok aspoň jednu ponuku daru: spotrebné predmety, lístky na šport či kultúru, darčekové potraviny, dovolenky/cesty do zahraničia, kupóny do reštaurácií či hotelov a podobne.

Bol vám osobne za posledných 12 mesiacov ponúknutý niektorý z nasledujúcich darov?

Dary najčastejšie novinárom ponúkajú poisťovne a banky. Snažia sa aj farmaceutické firmy a telekomunikačné firmy. Priemysel a štátne inštitúcie sú na konci rebríčka.

Ktoré ekonomické odvetvia (buď priamo, alebo prostredníctvom PR agentúr) najčastejšie obdarúvajú novinárov?



Koľko novinárov dary prijalo? Na radu odborníkov na zostavovanie dotazníkov sme sa na to pýtali len nepriamo (priama otázka by mohla výrazne ovplyvniť pravdovravnosť respondentov): 42% je za každých okolností proti prijímaniu darov, naopak 8% je vždy za. Zhruba polovica sa rozhoduje v závislosti najmä od hodnoty daru (čím drahší, tým menej akceptovateľný) a od okolností darovania. Žurnalisti z verejnoprávnych médií sú menej náchylní k prijímaniu darov ako ich kolegovia zo súkromných médií.

Čo podľa novinárov vedie firmy či PR agentúry k poskytovaniu darov? Pýtali sme sa na modelové situácie, jednou bola platená dvojdenná lyžovačka spojená s hodinovou tlačovkou. Podľa polovice novinárov ide poskytovateľovi výletu vlastne o zaistenie želanej zmienky o informáciách z tlačovky v médiách, podľa ďalších 40% ide skôr o nadviazanie priateľských vzťahov s novinármi.

Aká je úspešnosť darovania? Podľa takmer 60% respondentov dary ovplyvňujú len málo novinárov, opak (každého či väčšinu) si myslí takmer štvrtina. Vzhľadom na frekvenciu ponúkania darov firmami tipujem, že minimálne opačné výsledky by vyšli, ak by sme dotazník poslali na marketingové oddelenia firiem.

Výsledky ankety tiež naznačujú, že tretina žurnalistov pracuje v redakciách, ktoré nemajú jasno v pravidlách prijímania darov.

Na záver citujem z celej správy o prieskume výber z názorov novinárov na vybrané prípady neetického správania firiem, a nižšie aj samotných novinárov:

"Respondenti v prvom rade uvádzali snahu firiem o podplácanie novinárov.

„Farmaceutická firma mi ponúkla "exkurziu“ do svojich výrobných závodov v Španielsku (vrátane manželky). Nemal som však písať reportáž o ich výrobných podnikoch v zahraničí, ale o kategorizácii ich liekov v systéme úhrad zo zdravotného poistenia u nás na Slovensku. Tá cesta by absolútne nesúvisela s mojím príspevkom.“ (redaktor/reportér)
„Dávať dary v podobe drahých niekoľkotisícových spotrebných predmetov alebo pozývať na podujatia, ktoré nemajú nič (alebo len veľmi okrajovo či časovo neprimerane) spoločné s činnosťou firmy/organizácie, napr. ak IT firma pozve do Krkonôš s možnosťou zostať tam aj po podujatí na víkend.“ (vedúci rubriky/sekcie)

„Získavanie si novinárov „podprahovými metódami“ – nenápadné stretnutia, obdarúvanie, pozvania, obedy bez zjavného konkrétneho výstupu a spravodajskej informácie.“ (vedúci rubriky/sekcie)
Na druhom mieste rebríčka je tlak firiem cez inzerciu.
„Firma – pravidelný a významný inzerent – sa rozhodla na niekoľko týždňov pozastaviť inzerciu po zverejnení článku, ktorý o nej písal v negatívnom svetle.“ (šéfredaktor)

„Rôzne pokusy ovplyvniť mediálny výstup darčekmi, inými výhodami alebo aj vyhrážkami, alebo nátlakom cez majiteľov alebo prostredníctvom inzertného oddelenia.“ (redaktor/reportér)

„Tlak zo strany inzercie na podobu, rozsah a znenie materiálov, ku ktorým sa chystajú inzerenti zaplatiť reklamný priestor, obmedzovanie názorov a predstáv redaktorov pri tvorbe článkov. „ (redaktor/reportér)
Respondenti ďalej uvádzali rôzne formy manipulácie a nátlaku s cieľom ovplyvniť spôsob, akým novinár informuje, a spektrum tém, ktorými sa zaoberá.
„...Podsúvať nepravdivé informácie, aby vznikla „veľká téma“ v ich prospech, tlak cez majiteľov, lebo tu je každý s každým aspoň spolužiak... A rozličné vyhrážanie sa čímkoľvek nepríjemným. Alebo aj taká viac alebo menej skrytá reklama, kde je suma na pokutu už automaticky súčasťou dohody...“ (vedúca rubriky/sekcie)

„Poskytnutie informácií len v prípade, ak budú citované. Naznačenie, že informácie poskytnú konkurenčnému médiu.“ (redaktor/reportér)

„Tlak v štýle 'ak neuvediete isté skutočnosti, tak sa v našom lietadle pre vás nenájde miesto pri ceste na exkluzívny turnaj' a podobne.“ (redaktor/reportér)

„Neustále kontaktovanie novinára so žiadosťou o publikovanie článku/informácií o konkrétnom výrobku, službe aj po niekoľkonásobnom odmietnutí...“ (redaktor/reportér)

„Diktovanie tém, odmietnutie poskytnutia rozhovoru, pokiaľ nebude spracovaný podľa predpokladov, očakávanie kladných informácií za obdarovanie, očakávanie zamlčania negatívnej informácie za odplatu...“ (redaktor/reportér)
Ako štvrté najčastejšie neetické správanie uvádzali respondenti návrhy priamych platieb od firiem.
„Ponúknutie platby za autorský/redakčný článok, ktorý nie je označený ako inzercia.“ (šéfredaktor)

„Občas sa stáva, že keď oslovím firmu na interview, aby porozprávala o svojich skúsenostiach, prípadne, ako rieši krízové situácie, na druhej strane telefónu sa ozve: „A koľko to bude stáť?“ Prípadne: „Čo odo mňa za to očakávate?“ Nevyhraneného novinára to môže viesť k pokušeniu. Veľa záleží aj od kultúry v redakcii, ak vidím, že ostatní to tak nerobia, nebudem ani ja.“ (redaktor/reportér)

„Raz mi bolo ponúknuté písať za „mastné" honoráre PR články o Európskej únii. Až ma naplo... „ (iná pozícia)
Respondenti ďalej uvádzajú negatívne reakcie firiem po vydaní kritického článku či informácie.
„Ignorovanie žiadostí o akreditácie a rozhovory po uverejnení negatívnych článkov či recenzií.“ (redaktor/reportér)

„Tlak na vydavateľa, aby sa zbavil novinára píšuceho príliš kriticky.“ (šéfredaktor)
Ďalšie výhrady respondentov smerujú voči neprofesionalite firiem.
„Napríklad popieranie informácií, ktoré novinárovi zástupca firmy povedal pri rozhovore. Klamanie o obsahu uskutočneného rozhovoru, zatajovanie svojej prítomnosti aby sa vyhol odpovediam na otázky. Tlak na to, aby novinár prezradil svoj zdroj informácií, a tým podmieňované poskytnutie rozhovoru či odpovede na položené otázky.“ (redaktor/reportér)

„Za neetické považujem zo strany firmy, keď odmietne poskytnúť vybraným novinárom informácie. Čo je teraz však ale prípadom skôr štátnej správy.“ (redaktor/reportér)
Vyjadrili sa však aj respondenti bez negatívnych skúseností.
„Našťastie, nemám takmer žiadne skúsenosti s ovplyvňovaním mojej práce súkromnými firmami. Stretla som sa s tým možno raz a veľmi rýchlo som to vyriešila slovami, že u mňa s ničím takým nepochodia. Takéto snaženia firiem sa zrejme týkajú kolegov, ktorí k nim majú bližšie, teda napr. ekonomických redaktorov. Určite považujem za absolútne neetické podplácanie novinárov, aby informovali v ich prospech. Nestotožňujem sa ani s akciami typu vianočné „party“... Odmietla som pozvania súkromných firiem, ale aj politických strán. Za uplácanie nepovažujem obyčajné umelohmotné pero, papierový blok či disk s informáciami.“ (redaktorka/reportérka)

„Moje skúsenosti sa obmedzujú na zasielanie vianočných darčekov a lístkov na kultúrne podujatia. Výrazne neetické správanie firiem som na vlastnej koži nezažila.“ (redaktorka/reportérka)

„Nestalo by sa mi, že by mi firma dala dar, ktorý by bol neetický, skôr ide o malé pozornosti, ako sú perá a notesy, diáre... nič významné, čo by malo ovplyvniť môj výstup.“ (redaktor/reportér)
Čo vadí novinárom na ich kolegoch?
Najviac odpovedí respondentov sa týka novinárskej neprofesionality a vedomého skresľovania informácií.
„Ak novinár materiál o danej firme či štátnej inštitúcii spracuje skresľujúco a v jej prospech, aj keď jeho objektívne informácie až také pozitívne nie sú.“ (redaktor/reportér)

„Postavenie sa len na jednu stranu – nedávanie priestoru na reakciu druhej strane, hodnotenie namiesto informovania, tvorba reklamy a budovanie značky istej osobe či spoločnosti, s ktorou sú v nejakom styku. Neprofesionálnosť a neoverovanie si informácií, klamanie, zámerné neuvádzanie kľúčových informácií...“ (externý spolupracovník)

„Skracovanie priamej reči, aby respondent dokresľoval myšlienku autora článku, aj keď celý citát vyznieva inak. Nekladenie nepríjemných otázok, lebo by prišiel o kontakt a pod. Niekedy účelovo negatívny článok alebo séria článkov v zmysle „ten človek je smrad a bime ho hlava-nehlava, lebo nás to baví a lebo si to zaslúži". Klamstvo a jeho zastieranie.“ (iná pozícia)

„Za neetické považujem, ak majú novinári blízke vzťahy so súkromnými spoločnosťami a politikmi. Prípadne ak zabúdajú na základ, a to osloviť obe strany prípadného konfliktu v reportáži. Tendenčné a neobjektívne spravodajstvo sa objavuje, nie je mi však vždy v každom prípade jasné, či ide o zámer, alebo o neznalosť základných pravidiel etiky novinára.“ (redaktor/reportér)
Druhé najfrekventovanejšie boli príklady bulvarizácie a porušovania súkromia.
„Nadmerné nazeranie do súkromia pri nešťastiach a tragédiách, často nakrúcané bez vedomia respondenta.“ (respondent si neželal uviesť pozíciu)

„Všade kde je ľudské nešťastie, smrť, choroba – tam sa stretáva etika s povinnosťou informovať. Príkladov je nespočetne a rozdiel je v prístupe.“ (redaktor/reportér)

„Necitlivé a na efekt opisované a odfotografované tragické alebo pre súkromie ľudí nepríjemné udalosti.“ (redaktor/reportér)
Respondenti ďalej uvádzajú články na kľúč a prijímanie darčekov a pozorností zo strany novinárov.
„Autor článkov o leteckej doprave a cestovaní si vyberá témy podľa mediálnej aktivity firiem podnikajúcich v tejto oblasti. To znamená, že za článkami sa dá pravidelne nájsť zájazd, prípadne krátky výlet.“ (šéfredaktor)

„Prijímanie finančných alebo iných benefitov od firiem a spoločností za autorské články, plagiátorstvo a chyby v zdrojovaní.“ (šéfredaktor)

„Uverejnenie PR článku. Predovšetkým motoristické prílohy dodávané „na kľúč“ externou agentúrou podobné články obsahujú....“ (vedúci rubriky/sekcie)

„Bežne sa uplatňuje princíp uverejňovania podporných PR článkov v blízkosti zaplatenej reklamy, ktoré sú často veľmi premyslene komponované a ktoré mnohí čitatelia považujú za redakčné, a tým informatívne relevantné.“ (redaktor/reportér)
V poradí ďalšie výhrady respondentov smerujú k profesionálnym lapsusom, krádežiam textov, neoznačovaniu zdroja a pod.
„Články, ktoré sú v novinách prakticky opísané z iného periodika bez toho, aby bol aspoň uvedený zdroj.“ (redaktor/reportér)

„Vydávanie cudzích rozhovorov s celebritami za vlastný a exkluzívny materiál.“ (redaktor/reportér)
Nasledujú zásahy zo strany majiteľov a cenzúra.
„Môj predchádzajúci zamestnávateľ mal nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi VÚC. Po nakrútení kritického príspevku o šafárení s peniazmi predsedom VUC som dostala zákaz od môjho nadriadeného robiť reportáže týkajúce sa VÚC. Dokonca som nemohla chodiť ani na ich tlačovky a šéf ma upozornil, že vzhľadom na výborné kontakty, ktoré majú s predstaviteľmi VÚC, radšej nemám chodiť ani na zasadnutia poslancov.“ (redaktorka/reportérka)

„Ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech nejakých skupín alebo firiem... Myslím, že istá cenzúra stále existuje (záleží na odvahe a povahe vydavateľa, samozrejme...).“ (redaktor/reportér)

„Tzv. mediálne odpaly, keď sa cielene neposkytne primeraný priestor dotknutej strane.“ (šéfredaktor)

„Rozhodnutie o zverejnení opravy, ktorej opodstatnenosť bola veľmi otázna, padlo najmä na základe toho, že žiadateľ o opravu bol veľký inzerent.“ (šéfredaktor)"