Denník Pravda dnes ponúka ako svoj hlavný komentár text Vandy Vavrovej Rukojemníci štátu . Takmer doslovne sú niektoré pasáže prebraté z vlastného textu autorky, ktorý čitateľom ponúkla takmer pred rokom. Z dnešného textu:
Občan aj firmy sú už celé roky rukojemníkmi sudcov, teda štátu. Ten je zodpovedný za stav justície, darmo sa vyhovára, že súdna moc je nezávislá. Pre nerozhodnuté spory je ekonomika zaťažená roky stámiliónmi korún, matky roky čakajú na určenie výšky výživného, ľudia na vyriešenie banálneho sporu so susedom.
...Zmeniť tento obraz sa pokúša už štvrtá vláda. Zatiaľ stále bezúspešne.
... Minister spravodlivosti sa rozhodol zvýšiť počet mužov v talároch. Je však otázne, či táto finančne náročná iniciatíva bez iných opatrení je riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa občan dočkal rozhodnutia v primeranom čase, ako mu to zaručuje ústava.
...
Sudcovia sú totiž tiež len ľudia. Väčšina z nich si svoje povolanie váži. Iní však využívajú všetky výhody, ktoré im poskytuje štát. Za to jeho občanom odovzdávajú len minimum.
...
Verejnosť tak stále zostáva rukojemníkom toho, že v talároch sú ľudia, ktorí tam nepatria. Nič na tom nezmení ani to, či vláda napumpuje do súdnictva ďalšie stámilióny.
Taláre za milióny, Vanda Vavrová, Pravda , 7.8.2006
Roky trvajúce súdne spory, milióny vyplácané sťažovateľom, ekonomika zaťažená stovkami miliónov pre nerozhodnuté spory. Aj to je obraz slovenskej justície. Na tomto stave nezmenili nič ani reformy v súdnictve, o ktoré sa pokúša už štvrtá vláda.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin vypočul svojich bývalých kolegov a rozhodol sa zvýšiť počet mužov v talároch. Je však otázne, či je táto iniciatíva jediné riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa občan dočkal rozhodnutia v primeranom čase, ako mu to zaručuje ústava.
...Sudcovia sú totiž tiež len ľudia. Väčšina z nich si svoje povolanie váži a uvedomujú si, že matka žiadajúca výživné ho potrebuje teraz a nie o päť rokov. Iní však, nie je ich málo, využívajú všetky výhody, ktoré im poskytuje štát. Za to jeho občanom odovzdávajú len minimum.
...
Verejnosť tak stále zostáva rukojemníkom toho, že v talároch sú ľudia, ktorí tam nepatria. Nič na tom nezmení ani to, či vláda napumpuje do súdnictva ďalšie stovky miliónov.
Parafrázovanie vlastných myšlienok ako doplnok k novým, nosným myšlienkam by nikomu nevadilo. Ale copy-paste a miniedit staršej veci, ktorá je obsahovo takmer totožná s komentárom spred roka je nevkusné. Noviny z definície majú ponúkať niečo nové a originálne a pri citovaní starších textov ich majú aj príkladne „historicky“ označiť.
PS Pravda mala podobný problém už v minulosti , šlo o komentáre Martina Kováčika.
Problémy s novelou tlačového zákona: Tomáš Czwitkovics z TRENDU napísal výborný článok o Maďaričovej novele tlačového zákona , a jej pochybných miestach – nejasnosti okolo práva na odpoveď či vynechaní čisto internetovej žurnalistiky (napr. aktualne.sk). Tiež je zvláštne, prečo sa nerobí komplexný zákon o vzťahu s médiami, ale len tlačový. Právo na ochranu zdroja pred súdom by tak mala len tlač, ale nie elektronické médiá.
Oprava: Ako ma upozornila Zuzana Hošalová, posledné YouTube video z môjho piatkového článku nebolo skutočným záznamom z talkshow, ale cielenou paródiou . Ospravedlňujem sa, že som to prehliadol.
Maori, nie Mauri: Tom Nicholson si vo víkendovom SME pomýlil dve celkom rozdielne etnické skupiny. Píše opakovane o novozélandských „Mauroch.“ Ako ma upozornil Juraj Lörinc, v skutočnosti ide o Maorov, pôvodných obyvateľov Nového Zélandu. Mauri sú africkí či arabskí moslimovia žijúci na západe Stredomoria. Koniec koncov, SME ich doteraz správne rozlišovalo (pozri starší článok SME so zmienkou o Mauroch, a ešte starší o Maoroch).
