Stratégia rozvoja Slovenska, ktorú vypracovali najmä experti zo Slovenskej akadémie vied pre súčasnú vládu, má zaujímavý postoj k médiám, hlavne súkromným. Dookola sa opakujú kritické zmienky, no nikde sa nespomína ich dôležitá úloha vrátane vlastnej slovenskej skúsenosti v ochrane demokracie, kontrole mocných či v boji proti korupcii. Kritika je v poriadku, a vo viacerých prípadoch sa poukazuje na reálne problémy v mediálnom odraze reality. Ale kde sú pozitíva? Kto urobil viac v odhaľovaní korupcie a klientelizmu ako tlač? Kto má účinnejší hlas v poukazovaní na neefektívne vynakladanie verejných peňazí ako novinári? Odkiaľ počuť viac názorov brániacich práva menšín, slabších a bezmocných ako z masmédií? Autori vízie si doterajšiu slovenskú mediálnu skúsenosť všimli len z polovice.
Navyše Stratégia dáva na jednu kopu serióznu aj bulvárnu tlač, nerozlišuje ani medzi televíziami, rozhlasom a printom. Médiá delí len na verejnoprávne – tie s dôležitou úlohou pre krajinu – a súkromné, zdroja problémov pre spoločnosť. Tak skúsme, ktoré médiá, verejnoprávne či súkromné, urobili za ostatných 20 rokov pre Slovensko viac? V budovaní demokracie, právneho štátu, boji proti korupcii, kvalite štátnej správy? Ak vravíte súkromné, smola, asi nemáte vedecky podložený názor.
Tu je ten od SAV k médiám:
str.7: korupcia a klientelizmus
Osobitná pozornosť sa musí venovať korupcii pracovníkov orgánov činných v trestnom
konaní – policajtov, prokurátorov, sudcov a ich spolupracovníkov. Veľmi ťažké je odhaľovanie korupcie v médiách. Na verejnoprávne oznamovacie prostriedky musí byť nazerané rovnako náročne ako na vysokých štátnych úradníkov a poctivosť verejnoprávnych médií by mala byť vzorom pre ostatné médiá, ale aj obrannou bariérou proti prípadnému nečestnému konaniu iných médií.
Str. 26: Veda
Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a prijímať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu, ktorú dnes často určujú viac médiá než veda.
Str.29: Regionálny rozvoj
Treba však upozorniť, že skutočná miera disparít je v SR politicky i mediálne často prezentovaná veľmi zjednodušene, a neraz aj zneužívaná.
str. 61: Slovensko ako právny štát
Slovenská republika je] relatívne konsolidovaným a usporiadaným štátom nevybočujúcim z rámca „nových“ členov EÚ, ba v mnohom znesie porovnanie aj s časťou pôvodných, „starých“ členských štátov. Na pokus o analýzu stavu štátneho mechanizmu SR nie sú k dispozícii dostatočne reprezentatívne informácie. Obraz poskytovaný masmédiami je prevažne skreslený, lebo obsahuje najmä nedostatky, škandály a spory. Riadne vybavovanie agendy občianskych preukazov a cestovných pasov je mediálne nezaujímavé rovnako ako rutinná práca daňových úradov. Odhalený prípad korupcie alebo údajná korupcia sudcu sú však v centre pozornosti.
Str.72: Verejná správa
Navyše, médiá často využívajú informácie o individuálnych pochybeniach niektorých úradov, resp. konkrétnych úradníkoch na vytváranie ovzdušia všeobecnej averzie verejnosti k administratívnym štruktúram v štáte.
Str. 138: Európska únia
Úspešná integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie prinesie konsenzus v základnom smerovaní vnútornej politiky.
... Zároveň sa ukazuje, že médiá v určitých situáciách hrajú v politických sporoch svoju vlastnú „apolitickú“ úlohu, keď súťaž o sledovanosť či predajnosť môže výrazne ovplyvniť nálady tak politickej elity, ako aj verejnosti.
Str. 153: Médiá a informačná spoločnosť
Sklon médií ku skratkovitému videniu, zosilňovaniu dramatickosti mocenského konfliktu sú jadrom negativistického videnia politiky. Posilňovanie úlohy médií v politike môže viesť k bulvarizácii, populizmu a v konečnom dôsledku k mediokracii a k marketingovému chápaniu politiky.
Str. 154: Verejnoprávne médiá
Dialóg občianskej spoločnosti je bez verejnoprávnych médií nemysliteľný. Eliminovanie negatívnych trendov možno dosiahnuť posilnením vplyvu verejnoprávnych médií tak,
aby sa stali protiváhou bulvárnych, komerčných médií.
Veru napríklad také USA bez verejnoprávnych médií, tak tam určite ani netušia čo je to občianska spoločnosť a jej dialóg. A naši vedci si nie a nie spomenúť na opakované prípady manipulácie verejnosti zo strany našich verejnoprávnych médií, najmä STV, počas posledných dvoch dekád.
Krajcer v politike: Bývalý moderátor TV Joj Daniel Krajcer pred týždňom Pravde odpovedal takto:
*Odchod do politiky ste ohlásili viac ako týždeň po diskusnej relácii, v ktorej bol vaším hosťom Richard Sulík. Vedeli ste už vtedy, že ponuku od strany SaS prijmete?
*Dramaturgička pôvodne pozývala iných hostí, Roberta Kaliňáka a Ivana Mikloša, takže Richard Sulík prišiel ako náhradník. Ja som sa rozhodol odísť do politiky asi štyri až päť dní po tejto relácii.
Diskusia DeFacto Belousovová-Sulík bola 5.marca, takže 10.marca bol podľa vlastných slov Krajcer rozhodnutý kandidovať za SaS. Tak čo robil Krajcer ako moderátor ďalšieho DeFacto 12.marca, keď manažoval diskusiu vtedy už svojich volebných konkurentov (Mečiar-Radičová)??
Niežeby bol Krajcer nejakým etickým novinárskym vzorom. Pol roka pred voľbami 1998 si Krajcer spolu s vtedajším druhým moderátorom markizáckeho Sita založili PR agentúru, ktorú dali do likvidácie o dva roky neskôr. Po celý ten čas pracovali v Markíze ako novinári.
