Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že Slováci sú najviac xenofóbnym národom v Európe. Iba 12% Slovákov si myslí, že cudzinci predstavujú pre krajinu prínos.
Pre úvod – prieskum nebol o národoch, ale reprezentoval mienku obyvateľov štátov, vrátane menšín. A nebol ani o Európe, ale len jej (väčšej) časti. Ale k tej xenofóbii. Podľa prieskumu mali respondenti vyjadriť súhlas či nesúhlas s tvrdením:
Imigranti majú veľký prínos pre Slovensko.
Teda nie je to jasná otázka o xenofóbii, ale o pohľade na prínos imigrantov na základe súčasného stavu. V analýze výsledkov samotní autori z Eurobarometru píšu (moje zdôraznenie):
... the most significant differences in opinion are found at country level: in Sweden around 8 out of 10 people agree that immigrants contribute a lot to their country (79%) compared with only 12% in Slovakia. These figures have to be balanced by the number of immigrants in each of the countries surveyed.
Teda pripomínajú, že výsledky treba chápať v kontexte rôznych podielov imigrantov na obyvateľstve v krajinách EÚ. Čitateľ, ktorý mi podnet poslal, vysvetľuje:
"Ked je napriklad v Nemecku 10% imigrantov, ich prinos mozu posudit ludia kladne alebo zaporne. Ked je vsak v krajine ako slovensko 0.05% imigrantov, a to snad iba v Bratislave, aj totalne NExenofobny narod by povedal ze prinos je velmi maly, nie pre to ze ma nieco proti imigrantom, ale pre to ze ich je malo a ich prinos pre spolocnost je relativne maly. Ak sa naprikald opytaju niekoho na dedine aky je prinos imigrantov ked on ziadneho nepozna, je takmer jasne ze odpovie ze ziaden. Teda odpovede na tu otazku su korelovane s 1) ruralny charakter spolocnosti 2) podiel imigrantov v spolocnosti 3) pristup vacsiny k mensine (napriklad xenofobia)"
Inak podľa čísel OECD a OSN (pozri mapu v dolnej časti článku) žije z krajín EÚ na Slovensku druhý najnižší podiel občanov, ktorí sa narodili mimo krajinu, kde teraz žijú (prvé je Poľsko). Naopak Írsko, Švédsko a Nemecko sú na druhom konci rebríčka v počte žijúcich cudzincov.
Problém je aj s otázkou článku o náboženstve. Tá žiada posúdiť podľa SME tvrdenie, že „náboženstvo je pre našu spoločnosť veľmi dôležité.“ Lenže v skutočnosti bola otázka stavaná opačne. Šlo o súhlas či nesúhlas s tvrdením, či „v našej spoločnosti sa prisudzuje náboženstvu príliš veľká dôležitosť“ (citujem anglickú verziu prieskumu: In our society, too much importance is placed on religion, podobne nemecká: Der Stellenwert von Religion ist in unserer Gesellschaft zu hoch)
PS Novšia infografika SME si zase poplietla Litvu s Lotyššskom, a nepresne označila územie Francúzska a Talianska...Online to už opravili (bez upozornenia a so zmazaním kritickej diskusie), ale grafika vyšla aj v tlačenej verzii SME v stredu, tam oprava nebola.
PPS Matej Michlík ma upozornil na zvláštnu infografiku vo včerajšom príspevku Mareka Zgalinoviča v STV k vodnému a stočnému. Na obrazovke sa objavilo:
cena vodného a stočného
45,64 Sk/m3
54,31 Sk/m3 s DPH
-5,2%
Michlík mi napísal: Naco redaktor uviedol dvakrat v podstate tu istu sumu namiesto toho, aby uviedol STARU cenu.... Divaka to zavadza... Polozka "-5,2 %" je v grafike pouzita uplne neadekvatne, kedze sa vztahuje k obom cenam sucasne, nehovori o ich rozdiele. Ten si treba dopocitat.
Korupcia vo futbale: Je to síce zrejmé, ale nedá mi nepochváliť športové redakcie Pravdy a v súčasnosti najmä SME za vášeň v skúmaní futbalovej korupcie. Dúfam, že vydrží.
Jednostranná TA3 o Bohuniciach: Ako ma upozornil Marek Poracký ako aj ďalší čitateľ, reportér TA3 Boris Chmel v reportážach z 30.12 či 31.12 nedal priestor popri Ficovi či Jahnátkovi nejakému protinázoru, hoci ich predchodcovia boli obvinení z nepripravenia akejkoľvek energetickej koncepcie. Na Nový rok zase Miriam Rácová pri reportáži o výpadku elektriny na martinskom sídlisku cituje dotknutého občana, ktorý špekuluje, že ide o dôsledok odstavenia bloku v Bohuniciach, no Rácová už neuviedla, či to s tým naozaj súviselo alebo nie.
Pravda o palivách :
15.12.2006: Zlacňovaniu palív je na týždne koniec , Martin Kováčik, Pravda,
Štyri mesiace trvajúci pokles cien benzínu a nafty sa v uplynulých troch týždňoch zastavil. Zlacňovanie už nie je na dohľad, skôr naopak. Najmä ceny nafty, ktoré sa pohybujú okolo 37,60 koruny za liter, čaká v zime podľa analytikov zdražovanie v desiatkach halierov.
3.1.2007: Ceny na pumpách sú v poriadku a klesajú, Martin Kováčik, Pravda
...Od polovice novembra je na pumpách ticho. Pokoj sa však po posilnení koruny a teplom začiatku zimy končí. Oddnes by mali ceny nafty na pumpách podľa informácií Pravdy klesnúť o korunu na priemerných 36,60. Liter benzínu bude naďalej stáť priemerne 36 korún.
Za tie roky by sa už novinár píšuci o energiách mohol naučiť, že brať predpovede analytikov, ktoré sú založené na ich odhade vývoja ropy, počasia či politickej situácie, za smerodajné spravodajské fakty je hazardom.
