Minulý rok zmizlo na Slovensku každý deň priemerne 14 áut.
Oproti roku 1998, ktorý bol pre majiteľov automobilov u nás historicky najhorší, je to o tretinu menej.
Z grafu k článku vyplýva, že minulý rok bol ukradnutých (a nahlásených polícii) druhý najmenší počet áut za posledných 10 rokov. A to ešte graf začína číslami v roku 1996, pričom v rokoch 1993-4 boli krádeže nad 9000 áut ročne. Oproti roku 2005 ide pokles o 6,5%, pričom v roku 2005 už prišlo medziročne k poklesu o takmer 7%. Pokles o tretinu od roku 1998 je totožný vývoju, ak by od vtedy rok čo rok pravidelne klesal počet krádeží o 4 percentá.
Chce to odvahu označiť niečo také za pomalý pokles. Ale pre bežného čitateľa či majiteľa auta musí byť ešte zaujímavejší pokles rizika krádeže jeho auta. K tomu sa už článok Piška nedostal. Počet registrovaných áut u nás predsa stúpa (od roku 1998 by registrovaných áut mohlo byť odhadom na základe neúplných čísel viac o takmer tretinu). Ak to platí, tak krádeží je o tretinu menej, no zároveň je áut o tretinu viac. V roku 1998 v prepočte ukradli 0,7% registrovaných áut, minulý rok necelých 0,4% áut. Teda riziko ukradnutia auta sa v priemere znížilo takmer na polovicu.
To už je trochu iná správa ako "pomalý" pokles krádeží, nie?
Update 22.3: Ako ma upozornil čitateľ v diskusii, slovo "pomaly" môže mať aj význam "postupne." V tom prípade nie je potom hodnotiace, ale čisto popisné k faktom v článku. Pri tomto význame je tak moja výčitka neoprávnená.
Prieskum watch: Tlačená verzia HN cituje agentúru SITA:
Smer-SD si vo verejnosti udržuje vysokú popularitu. Podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky s ním sympatizuje 45,3 percenta oslovených.
Nie je to pravda. Je to percento len z časti oslovených , ktorí vôbec k niekomu sympatie majú. Z oslovených respondentov má Smer 33% sympatizantov.
Straty exportérov z koruny: Marek Zgalinovič z STV včera v príspevku o posilňovaní koruny uviedol:
Najväčší výrobcovia sa každým ďalším rekordom koruny potápajú v stále väčších problémoch. Iba podniky združené v Klube 500 koruna počas víkendu pripravila o jeden a pol miliardy.
Uff!! Ak by ozaj prišli o 1,5 mld Sk pri 3%-tnom posilnení koruny za víkend (teda strate tržieb o 3 percentá), tak to by museli vyvážať objemy za 50 mld Sk za víkend. Pre porovnanie, za celý január 2007 bol celkový slovenský vývoz 111 mld. Sk. Klub 500 má pritom 16 (anonymných) členov...
Čo je druhý problém. Keďže Klub 500 je tajný spolok, čísla o stratách sú neoveriteľné – novinári sú vystavení riziku, že si straty tie firmy neprifarbujú, pretože je to v ich silnom záujme. Z hlavných médií uverili len v STV.
A inak Zgalinovič, keď už hovorí o stále väčších problémoch najväčších výrobcov, mohol uviesť, či sú tí výrobcovia už celkovo v stratách alebo sa len trochu (o koľko?) znížila ich ziskovosť.
PS Podľa ostatných médií (napr. aktualne.sk) Klub 500 v skutočnosti o strate z posilňovania koruny vysvetľoval inak:
Víkendové posilnenie slovenskej koruny podľa Gregora znamená napríklad pre podniky členov Klubu 500 výpadok tržieb na ročnej báze na úrovni jeden a pol miliardy korún.
Kde sú zdroje rastu koruny: Komentátor SME Peter Schutz včera napísal:
Nová parita sa dá vnímať ako celoeurópsky odborný konsenzus, že sa slovenská mena bude i naďalej zhodnocovať. V takom prípade je tu však stará otázka - ak je zlacňovanie dovozov cez spevňujúci sa kurz nespochybniteľný faktor zvyšovania kúpnej sily, a teda stúpajúcej životnej úrovne, tak ktorá výhoda prijatia eura je taká dramatická, aby sme si tento efekt zrušili k 1. 1. 2009 a neužívali ho dlhšie?
Ak koruna posilňuje hlavne kvôli zvýšenej konkurencieschopnosti ekonomiky (reformám), tak potom z toho vyplýva, že či máme euro alebo korunu nás nemusí až tak trápiť (a Schutz tak ponúka falošnú dilemu). Zjednodušene: zvýšená produktivita krajiny s vlastnou menou sa pretavuje do zvýšenej kúpyschopnosti ľudí cez A.rastúce mzdy (či ceny vo všeobecnosti) a B.rastúcu menu. Ak krajina používa rovnakú menu s ostatnými, tak sa jej zvýšená produktivita rovno pretavuje do rastu miezd (zahraniční investori nebudú musieť meniť peniaze na investície do Slovenska). Ten rast v zásade obsahuje veľkosť pôvodných efektov A a B. A teda kúpyschopnosť Slovákov vďaka konkurencieschopnejšej ekonomike porastie v priemere rovnako aj po prijatí eura.
Inými slovami, naša životná úroveň nerastie podľa niekoho názoru na našu menu, ale kvôli reformám. A tie sa pretavia do našej životnej úrovne nech už máme korunu, euro alebo tie trójske unce.
PS Analýza vplyvov prechodu na euro by si žiadala brať do úvahy viaceré vedľajšie faktory, ale toto na poukázanie diery v Schutzovej úvahe stačí.
