Päť z ôsmich samosprávnych krajov vydáva svoje tlačoviny, Košický kraj si dokonca zadáva TV blok. Periodiká, platené z rozpočtov žúp, vychádzajú väčšinou mesačne na pár stranách (TV magazín v Košiciach každé dva týždne). Pod palcom ich majú hlavne hovorcovia županov. Pozrel som sa teda na ostatné tri vydania týchto médií s cieľom zistiť, ako vecne sa stavajú k informáciám o župnej politike a či nie sú zneužívané aj v súčasnej volebnej kampani.
Výsledky nie sú prekvapivé. V žiadnom médiu som nezachytil ani len náznak kritiky voči súčasnému vedeniu župy. Minimálne zastúpené boli aj články o práci poslancov, aj to len v polovici skúmaných médií (BB, PO, KE). Inak ako keby zastupiteľstvá ani neexistovali. Žiadne médium ani raz neprinieslo informácie o tom, že by v regióne existovali aj neriešené problémy. V priemere zhruba polovicu každého média tvorili správy o tom, čo ich ctený župan práve otvoril, vyhlásil, ocenil, kde vycestoval, koho stretol a kto mu bol tentokrát vďačný. Samozrejme s bohatou fotodokumentáciou.
Najväčšiu podlízavosť voči úradujúcim županom vykazujú bratislavské Župné noviny, banskobystrický Náš kraj a nitrianske Župné ozveny. Odzrkadľuje sa to aj v predvolebnom čase. Novembrové Župné noviny majú na aktuálne voľby len jeden malý odkaz, a aj do toho dokázali vsunúť reklamu:
Neprehliadnite!
Predsedu a poslancov BSK budeme voliť 14.novembra. Na návrh predsedu BSK V.Bajana odsúhlasilo zastupiteľstvo ešte v júli zníženie počtu poslancov BSK z 50 na 44 a zvýšenie počtu volebných obvodov z 8 na 18. Cieľom zmeny je väčšia konkurencia kandidátov a priblíženie výkonu mandátu k občanom...
Článok o výstavbe tej haly má zase takýto záver:
...[Tí údajní investori haly] nechodia na trh len so slovami a sľubmi. Trh chápu ako hru kapitálu a možností. Tie prajú pripraveným. A Petržalka je aj vďaka Bajanovi pripravená.
Župné ozveny z Nitry v ostatnom čísle zverejnili odpočet práce župana, ale zároveň aj kampaňové témy za znovuzvolenie. Žiadny iný kandidát nedostal na takúto kampaň v župnom periodiku priestor. Vtipne začína už len ten odpočet (a hoci text písal hovorca župana, dokázal sa kvôli čitateľom pekne odosobniť):
Dosiahli, že percento nezamestnanosti je v kraji pod priemerom Slovenska. Prispeli k tomu, že kraj má na Slovensku najvyššiu dynamiku rastu HDP na občana a nárastu miezd.
Nepochybne sa na tom so župnými kompetenciami aj veľa narobili... Obzvlášť preto, lebo kraj bol pod priemerom SR v nezamestnanosti už v prvom roku práce nového župana.
Najtvrdšie sa zneužívanie župných novín presadilo v Banskej Bystrici. Periodikum Náš kraj sa okrem zveličovania vlastných úspechov a ignorovania neúspechov dokonca pustilo aj do priamej kritiky hlavného protikandidáta súčasného župana a jeho vládnej strany:
... v našom regióne výrazne klesá podpora vládnych strán na čele s tou najsilnejšou. Myslia si to zväčša mladí voliči a ekonomicky aktívni občania v strednom veku. Títo ľudia majú po krk sľubov a zbytočného politikárčenia, keď sa musia obávať o prácu a svoje príjmy, vidiac, že niektorí vládni predstavitelia sa starajú viac o stranícke pokladne ako o neľahký osud krízou najviac postihnutých ľudí v regiónoch na východ od Bratislavy...
...
Načo sú nám europoslanci?
Napriek všetkému by občania jednotlivých regiónov Slovenska očakávali, že tak ako lobujú europoslanci zo silných politických frakcií iných štátov v zhode s ich vládami za záujmy svojho regiónu, tak sa budú správať aj tí naši. Pravdupovediac doposiaľ sme to napríklad v banskobystrickom regióne nepocítili napriek tomu, že bývalý zvolenský primátor Vladimír Maňka bol v rozpočtovom výbore europarlamentu ... Kríza-nekríza, europoslanci majú asi iné starosti. ... Potom je paradoxné, keď sa na regionálnych volebných kandidátkach niektorých politických strán objavia súčasní poslanci NR SR či europoslanci. Žeby chceli riadiť samosprávny kraj z Bratislavy a Bruselu? Alebo stranícke centrály nedôverujú svojim skúseným ľuďom žijúcim a pracujúcim v regióne priamo pod drobnohľadom svojich voličov?
Využívanie médií platených zo župných peňazí na vlastné propagačné účely je ako kúpiť si z verejných peňazí veci pre súkromné účely. Vzhľadom na chabú informačnú hodnotu a opakovanú propagandu by sa kandidáti na županov mohli prihlásiť aj k tomu, že tieto periodiká buď zrušia, alebo ich šéfredaktorskú kontrolu nedajú svojim hovorcom ale povedzme externým novinárom, a že budú garantovať prístup do týchto médií aj poslancom, opozícii a budúcim kandidátom na župana.
Straník nezávislým politológom: Včera nechal Nový Čas okomentovať šance kandidátov na županov u politológov. Trenčianske voľby komentoval politológ Trenčianskej univerzity Miroslav Řádek. Podľa neho vyhrá v druhom kole Martin Fedor z SDKÚ.
Ako ma upozornil čitateľ, Nový Čas si vybral výborne. Okrem pôsobenia na univerzite je Řádek šéfom trenčianskej pobočky Novej Generácie (mladí SDKÚ) a dokonca je sám kandidátom na poslanca v župe za tú stranu.
Koľko km diaľnic stavia Fico: Jana Morháčová a Vladimíra Kucejová z Pravdy urobili včera výborný článok o tom, ako je to vlastne s postavenými diaľnicami za súčasnej vlády. Z vládou do volieb deklarovaných 147 km totiž 65 bolo už silne a 40 slabo rozostavaných z čias minulej vlády. Naopak vládnej propagande naletel Marek Zgalinovič z STV, keď divákom v stredu povedal:
Vláda bola pri písaní svojho programového vyhlásenia opatrná. Zaviazala sa postaviť za štyri roky stovku kilometrov nových diaľnic a to sa podarí.
Milan MOJŠ, štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
--------------------
My splníme skoro o päťdesiat kilometrov viac, bude to sto štyridsaťsedem kilometrov.
Vlaky pre Levoču: Peter Janků z STV Reportérov skúmal, či sa do UNESCO mesta opäť nezavedú osobné vlaky, ktoré boli podľa železničiarov pre neefektívnosť zrušené v roku 2003. Bohužiaľ reportáž bola zle spravená. Dominovali viac či menej emotívne hlasy Levočanov, aké veľmi potrebné je mať to vlakové spojenie. Veď jasné, chcú niečo, za čo bude platiť celé Slovensko (ceny na železniciach sú výrazne dotované štátom). Kto by nechcel dotácie? Čo tak sa spýtať ľudí v Rožňave, Snine a Senici, či si chcú v daniach priplatiť za levočské vlaky? Prečo chýbali hlasy Levočanov, či by chceli vlaky aj vtedy, keby mali platiť trhové ceny, respektíve prečo mesto či kraj nepokryjú tie náklady z vlastného? Úplne nepochopiteľné je, prečo v celej 10-minútovej reportáži ani raz nezaznela odhadovaná suma, ktorá je potrebná na obnovu toho spojenia. Na koľko by to teda vyšlo? Železnice to predsa musia vedieť, keď ešte donedávna tú trať prevádzkovali. Potom by sme mohli zvážiť, či to stojí za extra dostupnosť pre domácich či turistov. Prípadne by mohli padať aj lepšie otázky – dáme takú sumu na levočské vlaky, alebo radšej do školstva, alebo zdravotníctva? To všetko sa predsa musí zvážiť, ak chceme, aby sa peniaze nerozhadzovali podľa sily emócií a lobistov.
PS Andrea Paulínyová z markizáckej Paľby mala v utorok peknú reportáž o množstve pochybností o férovosti tendra na záchranky.
