
V minulovíkendovej diskusii na TA3 sa Číž so Sulíkom sporili o výhody a nevýhody privatizácie strategických podnikov. Reč došla na štátny podnik Cargo, kde padli neférové čísla, upozornil ma čitateľ.
Sulík:
Tesne pred nástupom bývalej vlády na jar v roku 2006 bola rozpracovaná privatizácia spoločnosti Cargo, kde mal štát inkasovať približne 400 miliónov, vyše 400 miliónov eur. ... Okolo 14 miliárd korún to bolo vtedy.
Bývalá vláda túto privatizáciu zastavila a odvtedy my musíme dotovať, štát z našich daní, z vašich daní, aj z vašich pán Číž. My spoločne platíme do stratovej spoločnosti, tam išlo tam okolo 100 miliónov eur aj viac každý rok, čo vyprodukuje stratu.
Číž:
...je čarovné ako obchádzame taký drobný detail, ktorý sprevádza naše životy a to je svetová hospodárska kríza a Cargo funguje v týchto podmienkach tak, že má iba 50 % výkonov, pretože dramaticky poklesla výroba. Je logické, že sa dostane do ťažkostí.
... Ak hovorí o Cargu, nepochybne sú tam straty, ale je tam aj 30 tisíc ľudí. Možno trošku nadzamestnaných, ale v každom prípade viem si predstaviť ako by vyzeral vstup strategického investora. Za pár mesiacov by tam bolo tri, 5 tisíc ľudí a štát by mal tých 25 tisíc ľudí na krku.
...Cargu sa za prvé dva roky tejto vlády vcelku darilo. Tie čísla sú preukázateľné...jednoducho prišla hospodárska kríza. Ak sa znížili o 50 % výkony vám v tomto smere myslím hlboko rešpektujem teda vašu spôsobilosť toto, toto hodnotiť. To je tak zásadný, zásadný vplyv na fungovanie podniku, ktorý sa musí prejaviť...
Aké sú fakty?
Víťazom privatizačného tendra o Cargo na začiatku roka 2006 boli rakúske železnice s ponukou 13,1 mld Sk (dnes v prepočte cez kurz 435 mil. eur). Sulík teda v zásade trafil.
Cargo malo opakovane stratu v rokoch 2006-9 okrem roka 2008, keď firma dosiahla zisk, aj keď symbolický. Sulík teda zavádzal, že od zrušenia privatizácie každoročne štát podnik dotuje. Cez sto miliónov eur malo Cargo stratu len minulý rok.
2006 | 2007 | 2008 | 2009 | |
výnosy (mil. eur) | 548 | 515 | 461 | 340 |
výkony (tis. ton prepravy) | 50 055 | 49 154 | 44 525 | 33 789 |
zisk/strata (mil. eur) | -29 | -8 | +3 | -127 |
počet zamestnancov | 11 375 | 10 813 | 10 448 | 9 826 |
Zdroj: Výročné správy Cargo Slovakia (2007, 2009)
Číž blafoval vo veľkom. Že za prvé dva roky Ficovej vlády sa podniku darilo? Strata sa zmenšovala, ale štát musel stále podnik sanovať. Padali aj výnosy, objem prepravy tovaru a počet zamestnancov klesol o 560 ľudí. Výnosy ani výkony Carga kvôli kríze o 50% nepadli, ako tvrdil Číž. Klesali už pred krízou, a v období 2007-09 klesli o tretinu. V Cargu nepracuje 30 tisíc, ale necelých 10 tisíc ľudí. Za štyri roky Ficovej vlády, ktorá podľa Číža na rozdiel od trhu vie brať do úvahy aj sociálny rozmer, bolo z Carga prepustených cez 2300 ľudí, teda každý piaty. Po odrátaní prijatých zamestnancov bol celkový pokles zamestnanosti v podniku cez 1500 pracovníkov (ide o čísla do konca roku 2009).
Demagog.sk má letnú prestávku a spravodajská televízia nevie či nechce kontrolu rečí politikov pre svojich divákov stále robiť. Nech si tie bludy diváci zožerú.
Skrytá reklama: Čitateľ ma upozornil na pekný príklad PR článku na webe pravda.sk. Technicky je článok o tele bývalej missky, ale zámerom je zjavne urobiť skrytú reklamu medicínskemu centru, ktorého logo sa prominentne objavuje aj na jednej z fotiek a spomína sa aj v texte (Update: Meno firmy už medzitým z článku vypadlo a tretia fotka bola zrezaná tak, aby logo viditeľné nebolo). Pri všetkých fotkách je ako autor uvedená PR agentúra Access Promotion and Production, ktorá inak na svojom webe klientom sľubuje, že „zvolí vhodný postup a umiestnenie PR článkov, reportáží v slovenských médiách.“ Celý článok sa ale tvári ako autorský (autor pravda.sk), čím vlastne spravodajský portál podvádza čitateľa.
update 25.7: podobný článok uverejnil aj čas.sk.
Letné čítanie: Tohtoročné Pulitzerove ceny, prestížne americké žurnalistické ocenenia, sa opäť ušli výborným článkom. Odporúčam prečítať si víťaza kategórie Feature Writing o vyrovnávaní sa rodičov a súdov s neúmyselným zavinením smrti svojich detí, keď boli zabudnuté v autách (Washington Post), spoluvíťazku investigatívnej kategórie za článok o rozhodnutiach koho zachrániť a koho nechať zomrieť pri evakuácii kvôli hurikánu Katrina (New York Times, ProPublica), a peknú fotoreportáž o tínedžerovi nastupujúcom do americkej armády, neskôr odvelenom do Iraku (Denver Post).