SPW: Fico dostal od novinárov ďalšou reportážou pod pás

Po setkání s českým premiérem Robert Fico prohlásil, že pokud slovenský Protimonopolný úřad potvrdí, že privatizace bratislavského a košického letiště byla v pořádku, jeho vláda to bude respektovat.
[ Citát Fica z víkendového stretnutia v Prahe]: Ak vláda postupovala v súlade so zákonom, budeme musieť toto nesprávne, politické ekonomické a sociálne rozhodnutie rešpektovať.
Ještě před půl rokem ale lídr Smeru tvrdil , že se s takovou privatizací nikdy nestotožní.
[Citát Fica z 29.1.2006] : ...v každom prípade my nikdy nebudeme súhlasiť s takouto privatizáciou, a nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby štát strácal kontrolu vo významných odvetviach.

Veď nesúhlasiť stále nesúhlasí, to má porušiť zákon, aby svoj nesúhlas presadil do života? Okrem toho, ako ma upozornil kolega, reportérka zmiešava stanovisko Protimonopolného úradu s legálnosťou postupu vlády pred tým, ako to rozhodnutie vôbec na ten úrad išlo.

Pritom by stačilo ísť po skutočne rozporných vyjadreniach, a je čo vysielať každý deň. Zjavne pre novinárov, medzi ktorými je podľa mňa minimum Ficových prívržencov (o SNS a HZDS ani nehovoriac), bude táto vláda skúškou ako nespadnúť do antimečiaristického stavu typického pred 10 rokmi (80% zdravá kritika, 20% kritika stádovitá, emocionálna a politická). Zadaním dňa (roka) bude držať sa tej vecnej diskusie a kritiky.


Ziskovosť bánk: Po HN v piatok aj Pravda v sobotu zverejnila tabuľku „ Najziskovejšie sektory na Slovensku (v mld.Sk) “ za minulý rok, z ktorej vychádza, že bankový sektor je 6. najziskovejší, pred ním sú doprava a telekomunikácie, nehnuteľnosti, výroba kovov, veľko/maloobchod či výroba plynu, vody a elektriny. Má to byť argument proti osobitnému zdaňovaniu bánk, ako je to napríklad citované v HN:

Prezidentka Asociácie bánk Regina Ovesny-Straka by pred vyššími daňami uvítala skôr spoluprácu bánk s vládou pri tvorbe podporných programov. "Dajú sa nájsť aj iné cesty ako daňová. Samozrejme banky nemajú radosť, že dostanú špeciálnu daň, bankový sektor nie je najziskovejší na Slovensku," komentuje.

Lenže porovnávať absolútne hodnoty ziskov nemá význam. Je rozdiel, či ide o firmu s kapitálom 100 tisíc či 100 miliárd, ktorá má také zisky. Novinári by sa skôr mali sústrediť na pomerové ukazovatele v porovnávaní sektorov, návratnosť imania/kapitálu, či veľkosť ziskovej marže, a ich vývoj za posledné obdobie. Aj tak je porovnávanie bánk a nebánk obtiažne, ale hrať sa s tými absolútnymi miliardami je celkom zbytočné.

Uverejňovanie ziskov v hore popísanej forme má aj ďalšiu zradu. Firmy sú do sektorov začlenené podľa štatistickej odvetvovej klasifikácie, ktorá zakrýva rozdiely medzi jednotlivými podsektormi (doprava vs telekomunikácie), ale aj medzi jednotlivými firmami v rámci sektora. Teda iná klasifikácia podľa iných hlavných charakteristík odvetvia (podiel exportu, firmy znalostnej ekonomiky?) by mohla označiť celkom iné firmy ako najziskovejšie.


Efektivita kampaní: V článku HN „ Výnosy z volieb: Najlepšie obišla SNS “ autorky Annamária Dömeová a Tatiana Novotná píšu:

Predčasné voľby vzhľadom na investície do kampane najviac vyniesli národniarom. Na každú vloženú korunu dostanú od štátu desať. Takmer 135 miliónov predstavujú príspevky za hlasy, na činnosť a na mandát. Investície do kampane sa "slušne" vyplatili aj SMK, ktorá na štátnych príspevkoch zarobí sedemnásobne viac, rovnako najsilnejšia vládna strana, Smer-SD.

To je ale zvláštne počítanie výnosnosti. Bolo by užitočné len v prípade, ak by všetky strany začínali od nula percent. Ale všetky prichádzali do kampane už s istou podporou (dovtedajšími investíciami), preto porovnávať výnosy za percentá z volieb len vzhľadom na investície do kampane nemá význam. Možno že investície do kampane priniesli SNS najmenej – že by mali rovnaké či vyššie percentá aj bez ich kampane. SMK detto. Lepšie by snáď bolo porovnať popularitu strán pred a po kampani, a zistiť, ako je nárast v hlasoch porovnateľný s investíciami do kampane.

PS Po voľbách je každý analytikom:

HN, dnes
Strany investovali do billboardov, televíznych a rádiových spotov, či volebných novín. " Pokiaľ ide o efektívnosť bola najlepšia kampaň SDKÚ. Bola premyslená, poprepájaná, ponímaná ako celok a jednotlivé zložky do seba zapadali," myslí si šéf agentúry MVK sociológ Pavel Haulík. ... „Pokiaľ ide o SNS, do značnej miery možno úspech pripísať aj kampani, pomohla však aj priaznivá zhoda okolností, pretože strany, ktorá predtým oslovovali voličov národného založenia, tejto zložke v týchto voľbách neprikladali veľký význam."

SME, deň pred voľbami
Haulíkovi sa vidí, že vo volebnej kampani si ako jediný vylepšoval výsledok líder SNS Ján Slota . "Jeho postup bol daný tvrdým populistickým a jednoduchým slovníkom, ktorý na značnú časť voličov zaberá. Ostatní neboli zvyknutí, že SNS nebola v parlamente a tento typ rétoriky ich zaskočil," povedal.



Nový Čas v nedeľu rehabilitoval „kanibala“ : Novinár Vlado Buzna sleduje ďalej osudy bulvárnej žurnalistiky. Pre SPW je to síce výnimkou venovať sa bulváru, ale zdá sa mi že všeobecne poučnou. Uvádzam jeho ďalšie postrehy:


Denník Nový Čas vo svojom nedeľnom vydaní zo 16. júla mení názor na „prvého slovenského kanibala“, ktorého osudy „dôsledne“ sledujú. Redaktor Martin Mareš prináša informácie o osudoch Jána, ktorého vyšetrujú pre napadnutie 75-ročného dôchodcu v západoanglickom meste Lyonshall.
Mareš v nedeľu v denníku vysvetľuje, že získať fotografiu „kanibala“ je takmer nemožné. Redaktor píše, že súčasnú Jánovu podobu „zahaľuje rúško tajomstva“. Akoby na ospravedlnenie, že denník doteraz nepriniesol aktuálnu podobizeň Jána, Mareš píše, že fotografiu sa nepodarilo získať ani anglickým médiám. Zabudol však v príspevku pripomenúť, že anglické súdy dôsledne rešpektujú prezumpciu neviny, ktorú Nový Čas niekoľkokrát vedome(?) porušil. To preto tie problémy s fotografiou a fotografovaním!

Zaujímavé je najmä jadro príspevku, v ktorom Mareš opisuje priebeh súdu. V súdnej sieni bolo, samozrejme, zakázané fotiť, takže Nový Čas prináša len snímku budovy súdu vo Worcestri, v ktorom Jána súdia. „ Avšak, keď v putách priviedli obávaného slovenského kanibala, nastalo všeobecné prekvapenie. Namiesto krvilačného monštra so šialeným pohľadom totiž šiesti uniformovaní policajti priviedli do súdnej siene v putách mladého muža, ktorého oči prezrádzali zvedavosť, obavy a možno i strach. Strach z toho, aké budú následky nepochopiteľného činu, ktorý spáchal,“ píše Mareš. Dodáva, že Ján nepôsobí ani nepríčetne, ani agresívne. Redaktor by mohol vysvetliť, čo čakal? Pozná niekto podobu, akú by mal mať „kanibal“?

Mareš ďalej píše, že „ podľa informácií reportérov Nového Času, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní, nebol ( Ján, pozn. aut.) ani pod vplyvom utlmujúcich liekov... “ Hoci Mareš figuruje ako informátor „ z prvej ruky“ (?!) napríklad v príspevku z Televíznych novín TV Markíza z 11. júla a v príspevku v pravidelnej relácii Reflex v rovnaký deň nekonkretizuje, či v Anglicku je vyslaným reportérom Nového Času on. Ak to tak nie je a len reprezentuje názor svojich kolegov, bolo by korektné spomenúť to aj pri svojich vystúpeniach v televízii. A exkluzivitu a jedinečnosť nazakrývať akademickým plurálom, prípadne odvolaním sa na „dojmy“ reportérov Nového Času, ktorí sa pojednávania zúčastnili.

Vyvrcholením príspevku z nedele je jeho záver. Po subjektívnom konštatovaní: „ Hovorí sa, že vrah sa skrýva v každom z nás.", ktorý opäť nerešpektuje prezumpciu neviny, keďže Ján ešte nebol odsúdený,
Mareš píše, že „ po zverstvách, ktorých sa mal O. (Nový čas uvádza celé priezvisko, pozn. aut.) dopustiť čakali (prítomní novinári, pozn. aut.) skôr šialenca či divocha a nie normálne vyzerajúceho mladého muža, ktorému podľa všetkého z nepochopiteľných príčin „preskočilo" ." Mareš príspevok končí oznamom, že súd nariadil pred ďalším zasadnutím v septembri vypracovať psychiatrický posudok Jána. Teda posudok, ktorý vnesie do prípadu dôležitý a potrebný pohľad.

Nový Čas, podľa môjho názoru, Jána nechcene rehabilitoval. Aký kanibal teda, keď je to mladý muž, „ktorému podľa všetkého z nepochopiteľných príčin „preskočilo““? Zdá sa, že kauza „slovenského kanibala“ sa pre denník Nový Čas stala každodennou „povinnou jazdou“. Ktovie, aké „nové informácie“ ešte do prípadu exkluzívne prinesú?