SPW: Kto by tých novinárov neľutoval?

Eva Mihočková [ STV ] a Gábor Grendel [ Markíza] sa po tom, čo počas volebnej noci čakajúc na víťaza pospávali pred centrálou Smeru... aspoň v priamom prenose posťažujú, že sa s ostatnými novinármi museli biť o jediné štyri stoličky pod holým nebom a téglik kávy z kanvice. Grendel z toho dokonca urobí reportáž do večerných správ. Nech ľudia vedia, aké to tam bolo a akí boli na nich zlí. Štefan Frimmer, ktorému Pavol Hrušovský v nedeľu po vyhlásení výsledkov neposkytol krátke, ale zato exkluzívne interview, do volebného štúdia pustí príspevok, ako mu predseda parlamentu uteká po schodoch.... Už na katedre žurnalistiky vás ako mladého nádejného novinára v prvom semestri na kurze Úvod do spravodajstva učia, že ak vám niekto nechce povedať, čo potrebujete počuť, máte mu naznačiť, že do novín napíšete, že mu čitatelia ani nestoja za odpoveď. Alebo také niečo. Veď ak sú zlí na novinárov, akí budú na ľudí?
... Je to trochu detinské, väčšinou bez hlbšieho obsahu, každopádne na to majú právo a niekedy je to potrebné a záslužné. A o niečom to určite svedčí. Možno o úrovni našich novinárov, možno o úrovni politikov, možno o tom, že tu chýba rešpekt ku korektnej žurnalistike, možno sa oň korektná žurnalistika pripravuje tým, že nie je až taká korektná.

K príkladom by som pridal SME, ktoré ako prvú hlavnú povolebnú fotku o výsledku volieb zvolilo na rozdiel od ostatných serióznych médií ten slávny SBS špalier hovoriaci o prístupe k médiám, no ďaleko menej o výsledku volieb. A patrí tu aj včerajší dlhý živý vstup Silvie Kušnírovej z TA3 v ich hlavnom spravodajstve, opäť pred budovou Smeru pri rokovaniach s HZDS, keď tí len rokujú a rokujú a informácie novinárom neposkytujú.

A keď nie sú voľby, tak sa novinári predvádzajú často napríklad púšťaním odkazovačov telefónov ľudí, ktorí im to nezdvihli, čo väčšinou má znamenať, že sa dotyční flákajú alebo zatajujú (rýchlejšíe a vecnejšie by bolo jednoducho povedať, že reakciu od X nezískali).

Ako Mikušovič sám píše, odmietanie novinárov môže byť znakom celkovo zlého prístupu k občanom. A prístup politikov k novinárom je tak či tak dobrý námet na osobitný článok. Ale môj dojem z posledných živých vstupov je naopak ztotožňovanie si novinármi svojich problémov s problémami celej spoločnosti. V čase, keď diváci najviac čakajú na reakcie všetkých politických strán namiesto „nič nové, poďme ďalej“ začať rečniť o svojich problémoch je pekná trúfalosť. Nehovoriac, že by nezaškodilo viac empatie pre politikov v čase, keď len nabiehajú prvé čísla či keď sa rokuje ostošesť a nadmiera výrokov rokovanie len komplikuje. Možno je to ťažké pochopiť, ale aj mlčanie môže byť niekedy v záujme občanov.


PS Na čo je dobré to klišé živých vstupov „ o ďalšom vývoji Vás (samozrejme) budeme informovať “? Neverím... koho by už zaujímali rokovania o tvorbe vlády...to fakt nás budete informovať? Možno by to mohli začať robiť aj dennikári, prilepiť takýto oznam na koniec článkov. Pre istotu.


Mýtus o najpopulárnejšej koalícii: Viacerí novinári sa stále odvolávajú na prieskum MVK o tom, akú vládnu koalíciu ľudia preferujú. Dnes napríklad Marek Tettinger z HN:

Koalíciu Ficových sociálnych demokratov s mečiarovcami a Slotovou SNS spája z pohľadu občanov to, že podľa predvolebných prieskumov práve túto koalíciu chcú ľudia najviac.

Problémom je, že ten predvolebný prieskum nie je pre súčasnú situáciu relevantný – vychádzal z toho, že v parlamente bude aj SF a umožňoval ľuďom vybrať si dnes už nereálne koalície. Druhá a tretia pred voľbami najpopulárnejšia možnosť z prieskumu je dnes mimo hry (a štvrtá je vlastne tiež len teoretická):

Smer-SD, ĽS-HZDS,SNS 27,2 percent
Smer-SD,KDH,SF 16,4
SDKÚ-DS,KDH,SMK,SF 15
SDKÚ-DS,Smer-SD,ĽS-HZDS 8,5
Smer-SD,KDH,SMK 5,2
ĽS-HZDS,SDKÚ-DS,KDH,SMK 4,6
Neviem 23,1

Jednoducho starý prieskum už nič nenapovie k súčasným možnostiam.

PS Prešľapu podobného typu sa dopustila Monika Žemlová zo SME v pondelok :

To, čo hovorili prieskumy o popularite ministerky Ivety Radičovej, sa potvrdilo. V SDKÚ preskočila z tretieho miesta na prvé a ako jedinej sa jej podarilo preskočiť predsedu strany. Mikuláš Dzurinda skončil až tretí.
... Práve MVK týždeň pred voľbami zverejnila prieskum, podľa ktorého bola Radičová spomedzi politikov SDKÚ najdôveryhodnejšia u všetkých voličov iných strán. Medzi voličmi SDKÚ však stále vyhrával Dzurinda.

Ten prieskum MVK tiež hovoril , že medzi všetkými respondentmi/voličmi bola Radičová celkovo populárnejšía ako Dzurinda, nie však v SDKÚ, ako píše samotná autorka. Krúžkovali ale len priaznivci SDKÚ. Teda úvodná veta o potvrdení prieskumov je celkom mimo.


Muži, ženy a kto ostal?: Pravda včera priniesla zvláštne grafy o tom, ako volili muži a ako ženy. Napríklad SDKÚ volilo 11,3% žien, a 14,2% mužov. Ako teda strana dostala tých 18,4% je mi záhadou. V grafoch má takto nereálne preferencie 5 zo 6 strán.