SPW: Neférová analýza milionárskej dane v SME

Milionárska daň, ktorú navrhuje Smer, by do štátneho rozpočtu veľa peňazí nepriniesla. Ak by Smer presadil návrh svojho podpredsedu Igora Šulaja, že ľudia s príjmom nad milión ročne by mali platiť daň 25 percent, verejné financie by boli podľa odhadov rezortu financií bohatšie iba o 140 miliónov korún ročne. Je to približne 28 korún na jedného občana. Na Slovensku nie je ani desaťtisíc ľudí, ktorí majú daňový základ viac ako milión korún. Smer je jedinou z politických strán, ktorá chce zrušiť rovnú daň a zvýšiť sadzby pre ľudí "s vysoko nadštandardnými príjmami.
...
Zvyšovať dane tým, čo viac zarábajú, považuje [ekonóm Pavol Kárász] za "absolútny nezmysel". Zabrzdí to podľa neho rozvoj strednej vrstvy, ktorá je najväčším ťahúňom ekonomiky.

Hlavný argument článku Ľuboša Jančíka stojí na čísle 140 miliónov extra príjmov z daní pri vyššej sadzbe. Vypočítalo ho ministerstvo financií – architekt rovnej dane a kritik ekonomického programu Smeru. Dôležitým v prepočtoch môže byť odhad dynamických efektov (nižšia motivácia pracovať a platiť), a s tým sa dá všelijako čísla ohýbať. Prečo nedať urobiť ten prepočet ekonómom komerčných bánk či mimovládiek, ale obrátiť sa na veľkého súpera?

Titulok sotva niekto pochopí bez prečítania článku – ide o ročný prínos vyššej dane na obyvateľa SR (presnejšie 26Sk, nie 28). Spolu to má byť vraj tých 140 miliónov. Pri zdaňovaní príjmov 600t+ ročne by suma vyskočila na 93 korún.

Traja čitatelia ma upozornili na ďalšie problémy. V prvej vete autor spomína štátny rozpočet (neskôr verejné financie), ale ten má z dane z príjmov fyzických osôb zhruba 6%, zvyšok ide obciam a VÚC. Novinár necháva ekonóma Kárásza hovoriť o rozvoji strednej vrstvy, no reč je tu len o zdanení ľudí s hrubým mesačným príjmom 83 tisíc, respektíve 50tisíc (podľa zdanenia príjmu ročne za milión, či za 600t). Top 10tisíc, respektíve 50 tisíc platiteľov snáď nie sú podstatou strednej vrstvy, upozornil ma Emo Beška. A ako mi napísal Majo Petrík, autor v článku raz hovorí o príjme nad milión, potom zrazu o daňovom základe nad milión, ktorý vraj má ani nie 10 tisíc ľudí. Ktoré z toho platí?
Jančík píše o Smere ako osamotenej strane v pokuse o miliónársku daň, hlavný článok dnes v SME zase hovorí, že „okrem Smeru iba SNS hovorí o vyššom zdanení ľudí s privysokými príjmami.“

Upozornenie: Hlavným partnerom SPW je spoločnosť TIPOS, ktorej vlastníkom je ministerstvo financií.


Prihorený Big Mac v TA3: Martin Baranovič z TA3 cez víkend poriadne pretočil význam a výsledky tzv. Big Mac indexu, ktorý publikuje týždenník The Economist. Zle vysvetlil podstatu a navyše nepatrične onálepkoval index na rebríček krajín od "najlepších po najhoršie":

Jeden z najprestížnejších ekonomických časopisov Economist každoročne uverejňuje takzvaný Big Mac Index. Ide o rebríček krajín podľa cien známeho hamburgera, ktorý má za cieľ zistiť cenovú úroveň v jednotlivých krajinách. Big Mac Index má už 20 rokov a patrí k najoriginálnejším ekonomickým prieskumom na svete.
Hamburger rovnakej značky je všade rovnaký, napriek tomu stojí v každej krajine inak. Porovnáva sa kúpna sila svetových mien....Tento rok vyzerá Big Mac Index takto: Najlepšie v porovnaní s celosvetovým priemerom dopadli Švajčiari, ktorí si za hodinu práce kúpia takmer dva hamburgery, nasledujú Dáni, Švédi a Briti. Na opačnom konci rebríčka sú zas krajiny, ktoré musia pracovať omnoho dlhšie, aby si mohli kúpiť jeden Big Mac. Sú to krajiny ako Čína, Thajsko, Filipíny, alebo Hong Kong. V Česku musia na jeden hamburger pracovať o 14% viac ako je celosvetový priemer.... Slovensko v prieskume nie je, podľa našich prepočtov robia Slováci na BigMac o 25% viac ako svetový priemer.

Index porovnáva kúpnu silu mien len nepriamo. Testuje teóriu parity kúpnej sily a na základe produktu (Big Mac), ktorý je totožný na celom svete a je viac-menej vyrábaný z miestnych surovín a pracovnej sily, zisťuje, nakoľko sa aktuálne výmenné kurzy národných mien odlišujú od hodnoty, ktorú by podľa danej teórie mali mať. Predpokladom a skúsenosťou je, že v dlhodobom horizonte sú výmenné kurzy blízke tomu, čo predpovedá tá teória. Big Mac index vyzerá ako dobré merítko predpovedí teórie.

Švajčiari nie sú na tom "najlepšie", ale majú podľa indexu najviac nadhodnotenú menu. Naopak Čína podhodnotenú. V Česku vôbec nerobia na Big Mac viac o 14% ako je celosvetový priemer, ale ich mena je o 14% podhodnotená oproti predpovedi teórie. To všetko znamená, že v dlhodobom horizonte sa česká či čínska mena posilní, a švajčiarsky frank oslabne. Ako poznamenáva Economist , časť zmien sa bude diať aj priamo v cene Big Macu, nielen vo výmennom kurze.

Inak online verzia Economistu prináša aj číslo za Slovensko, kurz koruny je podľa nej podhodnotený o 37%. Dokonca index poukazuje, že slovenská koruna by mala byť silnejšia ako česká. Je to ale samozrejme veľmi hrubý odhad trendu.

PS Big Mac index pekne vysvetlili v HN.


Nevídaný rast: SME zo zdrojov ČTK píše , ako ma upozornil čitateľ:

Odvetvie luxusného tovaru zažíva v poslednom čase rast ako žiadny iný sektor... V minulom roku sa podľa odhadov tržby z predaja luxusného tovaru zvýšili na 135 miliárd eur z 800 miliárd v roku 2000.