SPW: Pravda ponúka plytký článok o poplatkoch za recept

„Za recepty sa platí zbytočne,“ hlási v titulku hlavného článku dňa od Kataríny Lovasovej denník Pravda. Článok má dve slabiny, ktoré ho neho robia irelevantným. Lovasová píše:Poplatok za recept spotrebu liekov a náklady na ne neznížil, pacienti ho však budú platiť aj naďalej. Je to jediný zdravotnícky poplatok, ktorý chce Ficova vláda zachovať, i keď ho plánuje nižší ako dnes. Poplatok za recept však na rozdiel od ostatných nesplnil účel, Rudolf Zajac si od neho sľuboval zníženie nákladov, tie však, naopak, stále rastú.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (32)

Ekonóm Michal Horváth popisuje slabiny článku:

Autorku popri zruseni nenapadla dalsia moznost: poplatok je nizky. Aj z clanku vyplyva, ze v roku 2003 pravdepodobne poplatok mal nejaky brzdiaci ucinok. odvtedy vsak ceny vsetkeho (vratane liekov) narastli, pricom poplatok nie. Realne teda vyska poplatku klesla. Pokles dopytu vyvolany poplatkom moze teda byt viac nez kompenzovany narastom dopytu z akehokolvek dovodu.

Plus sama autorka pise, ze vplyvom poplatku, ludia zacali kupovat lieky bez receptu, teda aspon tie, ktore sa daju, lebo je to lacnejsie. No a to nie je pozitivne, ze "zbytocne" za lekarom nechodia, aby im predpisoval lieky a tym lekarom zostava viac casu na inych pacientov, menej sa caka?

Druha vec: aky by bol dopyt, keby neboli tie poplatky za recept? mohol by byt este vyssi predsa. Narast dopytu vyvolany inymi faktormi by potom neokresavalo nic.

Preto ani fakty z článku o naďalej sa zvyšujúcej spotrebe liekov nehovoria o zbytočnosti poplatku za recept, podobne ako vyšší výber daní po zavedení rovnej dane nehovorí, že výber je vyšší kvôli rovnej dani (možno by bol ešte vyšší bez nej). A aj ak by bol poplatok v dnešnej forme neúčinný, neznamená to, že sa má zrušiť, zvýšenie je logickejšou možnosťou.

Výborná analýza: Rado Baťo, Martin Jaroš a František Múčka z TRENDU urobili už minulý týždeň analýzu na otázku tohto týždňa: nakoľko sa dajú splniť sľuby Smeru pri zachovaní rozpočtových obmedzení na vstup do eurozóny. Novinári zistili, koľko extra miliárd Ficovi ostáva tento a budúci rok, a čo sa za to dá urobiť. Ako už toľko krát, TREND má článok, z ktorého môžu vychádzať ostatní novinári.

Koľko ľudí prepustí New York Times : 250, nie 1050, ako píšu SME, HN či Pravda zo zdrojov TASR. Na chybu agentúry ma upozornil čitateľ. NYT totiž oznamujú :

The changes, to go into effect in April 2008, will be accompanied by a phased-in redesign of the paper and will mean the loss of 250 production-related jobs.... That consolidation will mean the loss of about a third of the total production work force of 800.

Chybovosť notebookov: Tomáš Bella zo SME v článku „ Každý šiesty notebook nevydrží ani rok “ na prvej strane v sumári svojho článku píše:

Každý šiesty notebook kúpený tento rok sa do 12 mesiacov pokazí, napriek tomu ich poruchovosť klesá.

Nerozumiem, čo znamená spojka „napriek tomu.“ Aký má logický súvis úroveň chybovosti s jej nasledujúcim vývojom? Inak v obsiahlom článku SME je tá chybovosť uvedená ako 15%, čo znamená každý siedmy notebook (14,3%), nie každý šiesty (16,7%).

Titulok dňa: „ Spotrebné dane tvoria 47 percent rozpočtu,“ informoval titulok SME včera. Ako ma upozornil P. Pavlásek, text bol o niečom inom:

Daňové úrady a colnice vybrali v prvom polroku tohto roka do štátneho rozpočtu na spotrebných daniach 24,396 miliardy korún. Celoročný plán tak plnil polročný výber spotrebných daní na 47 percent.

Upútavka dňa: Lukáš Hvizdoš ma upozornil na včerajšiu upútavku z prvej strany HN na článok vnútri:

Inflácia v júni klesla
Ceny sú však naďalej vysoké, ich rast je dokonca druhý najvyšší v Európskej únii

Hvizdoš píše: Akým spôsobom autor z inflácie odvodil, že ceny na Slovensku sú vysoké? Veď inflácia udáva iba rýchlosť zmeny cenovej hladiny, nie jej absolútnu výšku.

EÚ vs Hizballáh: Emo Beška ma upozornil na napoly mylnú informáciu, ktorú v pondelok v TA3 poskytol analytik Ivo Samson a moderátor Richard Dírer ju bez overenia prebral: že Hizballáh je podľa USA a EÚ klasifikovaný ako teroristická organizácia.
Podľa USA áno, ale podľa zoznamu EÚ nie (na rozdiel od tiež spomínaného Hamasu, napríklad). Člen únie Spojené kráľovstvo zase individuálne Hizbolláh za teroristický považuje.

PS Ako ma upozornil čitateľ v diskusii, televízie zmätočne zlaďujú vlastný komentár situácie konfliktu s obrazovým spravodajstvom ku konfliktu, viď STV či TA3 (naopak najlepšie zladila obraz a synchrón Ľubica Pilzová z Markízy). Obrázky zničeného Libanonu často prekrývajú slová o útokoch Hizballáhu na Izrael.
Nebolo by východiskom aspoň titulkom v rohu naznačiť, odkiaľ práve obrázky sú, keď už naozaj nejde zladiť obraz a komentár?