Ale téma je to samozrejme oprávnená, podobne ako v komunálnych správach, no zdá sa mi, že je kvôli čítanosti j oveľa viac prepieraná ako by sa z pohľadu dopadov na verejné financie či etiku patrilo. Denník Pravda v tomto populizme vždy vynikal.
Dnes hlavný článok Pravdy informuje, že politikom pôjdu platy budúci rok hore o 7%, hoci vláda vedie reči o plošnom šetrení. Fajn, ale vláda aj verejným zamestnancom platy zdvíha. Pravda to aj píše, zahrabané hlboko v článku: plus 5% pre policajtov a učiteľov, napríklad. No namiesto percentuálneho, zjavne málo atraktívneho "7% vs 5%" porovnania článok na prvej strane svieti tabuľka:
Ako vzrastú platy:
- politikom o 7 000 Sk
- učiteľom o 1 700 Sk
- policajtom o 740 Sk
To je celkom zavádzajúce porovnanie. Význam práce učiteľa či policajta je predsa pre spoločnosť ďaleko nižšia ako poslanca či ministra, pre to majú rôzne platové úrovne. Ak by vláda mala pridávať zhruba rovnaké nominálne sumy pri všeobecnom zvyšovaní platov, rozdiely v úrovniach by sa postupne zmazávali. Takáto forma navyšovania by teda neznamenala, že vláda rovnako šetrí na všetkých, ale že práve na sebe šetrí viac ako na ostatných, hoci by to opticky tak nevyzeralo. Preto dnešná ponúkaná tabuľka ani len letmo nemôže ukázať, či je vláda v šetrení dôsledná, alebo je voči sebe prísnejšia/štedrejšia. Naopak, navodzuje zavádzajúci dojem, že politici si oproti ostatným výrazne prilepšujú. Pritom ak by politikom vzrástol plat len o 3%, taká tabuľka by im stále ukazovala plus 2800Sk. Pri raste o 5%, teda rovnako u policajtov či učiteľov by mali o 4650Sk viac. A podobne je to so zdôrazňovaním nominálnych prírastkov v celkom článku pri rôznych povolaniach.
PS Nehovoriac o tom, že by sa malo skôr diskutovať, či je súčasná úroveň platov politikov vôbec na optimálnej úrovni, najmä v porovnaní s komerčnou sférou.
Bude vianočný príspevok budúci rok?: Ľuboš Jančík zo SME mal včera pekný článok kontrolujúci výroky o rozpočte so samotnými číslami. Nájdenie dier v rozpočte sa veru cení.
80 rokov slovenského rozhlasu: Andrea Predajňová z STV urobila celkom oslavný príspevok na Slovenský rozhlas, najmä spravodajstvo, pritom žiadny názor zvonku Rozhlasu na jeho činnosť nezaznel. A na koniec prišla veta:
Slovenský rozhlas už osemdesiat rokov patrí medzi najpočúvanejšie a najdôveryhodnejšie médiá.
Tuším väčšinu toho obdobia bol rozhlas najpočúvanejší nie príliš dobrovoľne, vzhľadom na limity minulého režimu. A prečo nespomenúť neslávne 90-te roky spravodajstva? A neustále klesajúcu počúvanosť (pozri SRo 1) hlavného kanála Rozhlasu?
Koľko stojí standby elektrina?: Milo Bahna ma upozornil na chybné prepočty Lenky Polkovej z Hospodárskych novín na náklady na elektrinu domácich spotrebičov. V tabuľke sú vymenené riadky, ale aj zlé čísla. Napr. TV v standby režime sotva za hodinu spotrebuje cez 13Sk elektriny, za celý mesiac by to vyšlo cez 9,5 tisíc Sk. Podľa Bahnu správne čísla sú 10krát nižšie ako uvádza HN (pozri diskusiu k článku).
Viacero dnešných tipov mi dal stážista SPW Jakub Jošt, študent ekonómie a práva:
Titulok dňa: „Jureňa dal dotáciu štátnemu tajomníkovi ," informuje SME:
Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Marián Záhumenský žiada z vlastného ministerstva zvýšenie dotácií o štyri milióny pre svoju firmu na pestovanie tabaku. Informovala o tom včera televízia Markíza.
Záhumenský zo Smeru môže, no aj nemusí dostať dotáciu na základe usmernenia, ktoré vydal minister Miroslav Jureňa (HZDS). Pred novým usmernením nemohol. Aj samotná Markíza dodáva, že čas na samotné rozhodnutie o dotácii je do decembra.
Rekordne nízka nezamestnanosť?: „Bez práce ešte menej ľudí nebolo ," hlásili Hospodárske noviny včera. Ako Karol Svozil napísal:
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v septembri na historicky najnižšiu hodnotu 9,75 percenta, čo je o desatinu percentuálneho bodu menej než bol predchádzajúci rekord v auguste. Počet nezamestnaných, ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce, bol koncom septembra už len necelý štvrť milión ľudí. Ústredie práce nezaznamenalo lepší výsledok nezamestnanosti od začiatku merania v roku 1997.
V článku Svozil spomína aj druhý spôsob merania nezamestnanosti, a to Štatistickým úradom. Neponúka ale už informáciu, že podľa tejto druhej (nehovorím že nutne horšej či lepšej, je to na diskusiu) metódy bola nezamestnanosť nižšia bežne v období 93-98, či už percentuálne alebo počtom osôb. Prečo stavať článok na celú stranu vrátane titulku na jednom type čísla? Lebo sa hodí a veci robí jednoduchšími?
Názory Mr.Provosta: Braňo Ondrášik zo SME včera v článku o svojráznom americkom profesorovi napísal:
Predstavitelia školy zatiaľ na pobúrenie v spoločnosti nereagujú, o profesorovom pochybení nechce počuť dekan Patrick Provost ani rektor John Wiley.
Spor sa ale ťahá už od júla, a predstavitelia školy na pobúrenie reagovali , ako ukazuje samotná stránka školy. Navyše si autor pomýlil titul ako vyjadrenie funkcie (provost) s menom toho, kto ju vykonáva, teda Patrick Farrell. Nejde teda Patricka Provosta, ale provosta Patricka Farrella.
Update 20.10: Braňo Ondrášik ma upozornil, že sám opravu mena uviedol v diskusii k svojmu článku. Škoda, že čitatelia tlačenej verzie takú šancu nedostali.
