SPW: Pravda testuje politikov zbytočnosťami

Dnes však Pravda robí politikom to, čo nechce pre občanov. V článku „ Ľahké otázky dostali politikov do úzkych, triafali vedľa “ ich sekíruje za neznalosť odpovedí na tieto otázky:

1. Aké je súčasné životné minimum, súčasná minimálna mzda a aký bol vlani priemerný plat v národnom hospodárstve?
2. Koľko má Slovensko poslancov v Európskom parlamente?
3. Kedy vznikla prvá Slovenská národná rada?
4. Koľkokrát v jednej veci môže interpelovať poslanec ministra?
5. Ktorá je na Slovensku najvyššia vyhasnutá sopka?
6. Koľko je na Slovensku dôchodcov?

No veru, vedieť, ktorá je na Slovensku najvyššia vyhasnutá sopka či kedy vznikla prvá Slovenská národná rada sú naozaj ľahké, a nanajvýš potrebné veci v dnešnom svete.

Super je aj škodoradostný úvod článku, svedčiaci viac o novinároch ako o politikoch:

Tvária sa sebaisto, ale ich vedomosti sú často chabé. Ani jeden z politikov, ktorých Pravda včera oslovila, nevedel uviesť presnú výšku životného minima na Slovensku. Nik z ôsmich vysokých predstaviteľov strán kandidujúcich do parlamentu nedokázal zodpovedať stopercentne na niekoľko všeobecných otázok o súčasnosti, histórii a zemepise Slovenska.


Pravda vetrí klientelizmus: No nedá si tú robotu, aby rozlíšila podozrenie a faktami podoprenú kauzu. Preto článok z prvej strany Martina Kováčika zlyháva:

Primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský (KDH) pomohol v roku 2001 ešte ako starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto manželke svojho dlhoročného známeho a bývalého obchodného partnera k lacnému luxusnému bytu.
...
Prenájom bytu odobril Ďurkovský v auguste 2001 na základe žiadosti, ktorú Gemeranová podala v roku 1996. Prevod bytu, ktorého trhová hodnota dosahuje dnes podľa realitných maklérov 4 až 5 miliónov korún, následne v decembri 2001 odsúhlasili poslanci mestskej časti.
Ďurkovský odmieta, že prenajal byt na základe známosti. „Vychádzal som zo zoznamu uchádzačov o obecný nájomný byt, v ktorom figurovala žiadosť tejto panej registrovaná od roku 1996," tvrdí primátor. Prenajatý byt bol podľa neho po predchádzajúcich nájomcoch v stave nespôsobilom na bývanie a zaťažený dlhom za nájomné a služby spojené s bývaním. „Žiadateľka sa zaviazala dlh na seba prevziať a za vlastné prostriedky uviesť byt do obývateľného stavu," upozorňuje Ďurkovský.
Podľa odborníkov na transparentnosť má prenájom viacero otáznikov. „Keďže byt dostal známy, je tu vždy riziko, že mohol byť uprednostnený," myslí si výkonná riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienková. Podľa nej je dôležité, či malo prideľovanie bytov jasné kritériá a či sa podľa nich aj postupovalo. „Otázne môže byť, či nájomca v zozname nepreskočil iných ľudí a či nezískal na úkor iného žiadateľa nadštandardný byt," hovorí Wienková.
V otázke nízkej ceny za byt sa mestská časť bráni, že prevod sa mohol podľa zákona uskutočniť len za zostatkovú hodnotu.... Predaj obecného bytu za trhovú hodnotu totiž zákon neumožňuje.

Kováčik sa ale už neunúva skúmať podstatu – ako to je s tým poradovníkom, či boli kritéria porušené alebo nie. Ani nevieme, aký dlh bol vlastne zaplatený (sama Gemeranová oslovená podľa článku nebola). Súčasná cena bytu je pre príbeh úplne nepodstatná, zaujímavá je skôr z roku 2001.

Jednou z veľkých výziev novinárov je nezamorovať spoločnosť nedovarenými podozreniami, u nás i vo svete. Dnes sa Pravde nezadarilo.


Pravda sa prihlásila k Širokému: Včera denník Pravda predsa len napísal (pod všeobecnou redakčnou skratkou odu) o vyšetrovaní harvardských fondov. Na rozdiel od ostatných médií veľmi sucho a krátko, alebo predsa. Dokonca sa v článku prihlásili k Širokému:

Stíhanie sa začalo aj na základe oznámenia správcu harvardských fondov Zdeňka Častorála. Denník Nový Čas sa včera odvolal na jeho tvrdenie, že peniaze sa objavili vlani na Slovensku v Druhej strategickej a ďalších dvoch firmách. Členom Druhej strategickej je Juraj Široký, prezident SZĽH a spolumajiteľ spoločnosti Perex, ktorá vydáva denník Pravda.

Vtipná je tá odvolávka na Nový Čas . Ale aj tak, posun k štandardnosti a profesionalite v tomto smere to určite je.