Politické strany dostali od ministerstva financií viac ako 445 miliónov korún. Pritom je to iba prvá časť príspevku za parlamentné voľby. Po štyroch rokoch im na účet pribudne miliarda.
Každá z parlamentných strán dostala toľko, že už teraz mohla splatiť pôžičky za jarnú predvolebnú kampaň a niektoré dokonca aj staršie dlhy.
Politológ Miroslav Kusý považuje príspevky, ktoré hneď po voľbách zaplatia stranám ich kampane, za nepatrične vysoké. „Z volieb sa stal výborný kšeft. Kandidovať sa oplatí a oplatí sa bojovať aj o tých 5 percent.“...
Zvýšenie príspevkov schválil parlament minulý rok. Snaha prilepšiť stranám vtedy išla od vtedajšej i terajšej koalície. Vo volebnom období 2002 - 2006 strany dohromady dostali len zhruba 600 miliónov.
Zásadný rozdiel oproti minulosti je vo výpočte príspevku za získaný hlas. V predošlom období to bolo 60 korún, teraz je to 1 percento z priemernej mzdy, teda asi trojnásobok.
Na začiatok – ten Kusého citát síce navodzuje atmosféru celého článku, ale vyzerá viac na produkt ankety z ulice, nie názor experta. Prečo od neho autor nevyžmýka názor, koľko by teda mali strany od štátu dostávať, koľko je to tak akurát?
K nárastu. Kern spomína strojnásobenie, ale už neporovná vedľa seba presné čísla, koľko strany v skutočnosti dostanú. Z článku vyplýva, že teraz asi miliardu, minulý volebný cyklus 600 miliónov. Teda ani dvojnásobok.
Tento menší rozdiel je spôsobený nižšou účasťou voličov (peniaze sú za hlas), čo je určite z viny strán, ale sčasti aj nie, ak berieme do úvahy postupné dozrievanie demokracie a z toho vo svete známy pokles účasti na voľbách aj z dôvodu, že už nejde o také veľké veci.
Druhá dôležitá vec je inflácia. Ceny sú všeobecne vyššie zhruba o štvrtinu oproti roku 2002, priemerná mzda o viac ako tretinu. Ak výdavky pre stranu sú hlavne o ľuďoch, reálny ekvivalent tých 600 miliónov z minulého obdobia sa šplhá k 800 mil. na tieto 4 roky. Skutočný nárast peňazí pre strany je tak jedna pätina až štvrtina oproti predchádzajúcemu cyklu. Ešte inak – dokonca v pomere na HDP (nominálne +45% medzi rokmi 2006 a 2002) vzrástli výdavky na politické strany ešte miernejším tempom.
A ešte jeden pohľad, ktorý mohol novinár zvoliť – čo by sa stalo, ak by strany dostali peniaze podľa starého zákona, teda asi tretinu dnešnej sumy na hlas? Reálne by nedostali ani len polovicu toho, čo v minulom období. Optimálny stav?
PS Tá infografika k článku je síce pekná, ale bohužiaľ zavádzajúca, keďže sumy úverov a príspevkov pre stranu v pomere k obrázku vôbec nesedia, hoci by mali byť robené na jednej osi – peňažnej (na sebe naskladané mince). Potom skoro 100 mil.Sk pre KDH je graficky rovnakých ako 30 mil. úver SDKÚ, a tiež SDKÚ akoby splatením úveru prišla skoro o polovicu získaných peňazí, hoci je to len 15%.
Televízne zdravotníctvo: Tomáš Szalay mi poslal dva postrehy z posledných dní.
1. STV, Katarína Korecká, 29.9 :
Na druhej strane kabinet schválil zníženie DPH na lieky na 10 %. A o jedno percento zvýšil zdravotné poistné pre zamestnancov štátu.
Poistenci statu su v zakone o zdravotnom poisteni (c. 580/2004 Z.z.) definovani pozitivne - su to napr. nezaopatrene deti, nezamestnani, ludia na PN ci na materskej, dochodcovia. Nie statni zamestnanci, ako uvadza redaktorka, ti platia odvody ako dalsi ekonomicky aktivni obcania. A zvysenie o percento alebo percentualny bod je tiez rozdiel.
Markíza, včera, moderátorský úvod
Zdravotnú poisťovňu sa tento rok rozhodlo zmeniť vyše pol milióna poistencov. Práve toľko prihlášok eviduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Masívnu mediálnu kampaň spojenú s priamym oslovovaním voličov sprevádza aj rekordný počet sťažností.
No, su to mnoziny, ktore sa prekryvaju, ale rozhodne nie vsetci volici su poistenci, a naopak, nie vsetci poistenci su volici.
