V blogu „Prečo stojíme za Chrenom“ spred týždňa Richard Sulík kritizuje prácu médií, najmä denníka SME v prístupe k téme štátnych zákaziek pre hayekovcov (najmä v súvislosti s ich štátnym tajomníkom na hospodárstve Martinom Chrenom). Sulík tvrdí, že používa najmä fakty. Pokúsim sa teda prejsť jeho výčitky a zhodnotiť silu ich argumentácie.
Sulík: K prvej medializácii zmlúv medzi Hayek Consulting s.r.o. a štátom došlo začiatkom septembra. Hayekovci spomínanú zákazku vysvetlili a záležitosť sa zdala byť vyriešená. Napríklad aj väčšina účastníkov príslušnej ankety na konci článku vnímala fakt, že nejaký odborný inštitút pracuje pre štát, ako akceptovateľný.
Prvé zistenia TRENDU od Pavla Sibylu – a následná reakcia hayekovcov - však boli len čiastočné oproti tomu, čo vieme dnes. V prvom článku sa vedelo len o zákazkách za Počiatka, (teda nič o zmluve po nástupe novej vlády), a nič o podozrivej kolúzii pri podávaní cenových návrhov. Práve tieto dve nové okolnosti spustili hlavný mediálny záujem. Spomínať závery nejakej ankety s 1800 hlasmi je nepodstatné, vieme, aké sú nereprezentatívne a ako ľahko sa dajú webové ankety ovplyvniť, obzvlášť skupinami so silným backgroundom na internete. Navyše, anketa nebola vôbec o transparentnosti zákaziek.
...Peter Schutz, komentátor, ktorého zrejme nik nebude podozrievať, že by nám neobjektívne nadŕžal, sa vyjadril, že Hayekovci sa nedopustili ničoho neprístojného a že podozrenia sú smiešne.
Sulík má len polovičnú pravdu. Schutz v komentári pre Korzár napísal:
"Na otázku, či v kauze zákazky od vlády, v ktorej sami sedia (teda nie Ficova), sa ako (spolu)majitelia HC dopustili Švejna a Chren niečoho neprístojného, je odpoveď jednoznačne záporná. Nedopustili, podozrenia sú smiešne. "
Ale naopak, v orchestrovaní súťaže pri ďaleko väčšej zákazke od Počiatka už problém videl:
"...obchody HC s vládou bývalou...to je totiž vážnejší problém asi o tri triedy. ... ich obhajoba, akože výhry boli riadne vysúťažené v tendroch, ktoré boli aj medzinárodne dostupné (žiadne nástenky!), je rozprávka pre tých, čo sa bránia pozrieť realite do tváre. Totiž tam, kde štát hľadá dodávateľa napr. na „Výskum kvality podnikateľského prostredia" (čo je náš prípad), je podfukom nie nejaká následná manipulácia obstarávania, ale samotné zadanie, ktorému nevidieť iný zmysel, len presunutie peňazí od štátu na nejakú adresu. Vo vzťahu štát-poradenské (konzultačné) firmy sa zákazky nestávajú malými domov. Ony sa ako malé domov rodia. To je základ vedenia. Všetci, ktorí na tomto participujú, sú účastníkmi systému dojenia štátu.."
Medializácia nie len že neutíchala, nebola ani objektívna. Napríklad písal denník SME, že Hayekovci získali zákazku aj v nástenkovom tendri, pričom skutočnosť bola tá, že výberové konanie bolo riadne zverejnené na webovej stránke Národnej agentúry a nad rámec zákona aj na úradnej výveske priamo pri vstupe do budovy.
Tu má Sulík pravdu. SME v článku „Hayekovcom to išlo aj cez nástenku“ s podnadpisom „Firma súčasných štátnych tajomníkov vyhrala v roku 2008 nástenkový tender za milióny korún“ navodzovala u čitateľov dojem, že ide o zákazku podobnú so škandalóznym „nástenkovým tendrom“ za Fica.
Pritom v článku autor neskôr jasne vysvetľuje, že „Oznámenie bolo zverejnené päť dní na nástenke agentúry a na jej internetovej stránke.“ Ak je oznámenie na webe (na dobre označenom mieste, nie skryté kdesi na podstránkach), má k nemu prístup potenciálne široká množina záujemcov, čo v prípade nástenky za zamknutými dverami určite nie je možné. Prirovnanie SME bez bližšieho skúmania prístupnosti toho webového oznámenia bolo naozaj prehnané.
projekt pilotnej implementácie programového rozpočtovania, na ktorom vyše 13 mesiacov pracovalo 23 ľudí viac než 10 tisíc hodín, z toho vyše polovicu v teréne na celom Slovensku, bol prezentovaný ako "štyri brožúrky v hrebeňovej väzbe".
Brožúry s hrebeňovou väzbou spomenul ten prvý článok na etrende, a na základe neho aj článok na sme.sk, ktorý na TREND linkoval. Etrend je v tom úplne nevinne:
"Za časť uvedenej sumy kúpil štát od firmy štátnych tajomníkov štyri brožúry v hrebeňovej väzbe a majetkové práva k ich obsahu. Väčšinu z uvedenej sumy (1,417 milióna eur) štát Hayekovcom zaplatil za pilotnú implementáciu programového rozpočtovania..."
Článok Sme.sk naozaj môže vyvolávať dojem, že šlo len o brožúry (výslovne nespomína školenia) a určite mohol byť lepšie napísaný. Na druhej strane sa v ňom hovorí o vytvorení a implementácii metodiky, čo sotva môže znamenať len napísanie textu. Článok navyše linkuje na obsiahly a presne formulovaný text etrendu:
"Nadácia F.A. Hayeka dostala peniaze z ministerstva financií... za vytvorenie a implementáciu rozpočtovej metodiky pre samosprávy.
...Štát od Hayekovcov podľa zmlúv nakúpil štyri brožúry v hrebeňovej väzbe a majetkové práva k ich obsahu. Za pilotnú implementáciu programového rozpočtovania dostali 1,417 milióna eur."
Brožúry hayekovcov sa spomínajú v ďalších troch článkoch (tlačené aj webové verzie SME a Pravdy), vždy však aj spolu so školeniami ako súčasťou celého projektu.
Jediným usvedčujúcim hlasom pri údajnom diskriminačnom nastavení technických požiadaviek na uchádzača bol "zdroj, ktorý si neželá byť menovaný."
Sulík zrejme myslí tento článok SME:
"..„Podmienky boli nastavené tak, že ich spĺňal iba jeden. Bolo to diskriminačné, ale námietky sme nedávali, nemalo to zmysel,“ uviedol pod zárukou anonymity zástupca ďalšej zo spoločností."
Samozrejme, anonymné zdroje netreba preceňovať. Na druhej strane pri tendroch sa menovite s kritikou ozve len minimum uchádzačov, a to z obavy, aby si obstarávateľa nepohnevali na budúce zákazky. Takže Sulíkova žiadosť o predloženie menných dôkazov je vo všeobecnosti privysoké merítko.
sme sa rozhodli spraviť v nedeľu 19. septembra tlačovku, na ktorej Martin Chren informoval o všetkých zmluvách a zodpovedal na všetky otázky novinárov. Prekvapilo ma, že pán Burčík a ani pán Čikovský zo SME neprišli na tlačovku a nevyužili možnosť Martina Chrena "ugrilovať" nepríjemnými otázkami v priamom prenose. Martin Chren každopádne uspokojivo zodpovedal všetky otázky prítomných novinárov.
Sulík sa snaží navodiť dojem, že SME nie je voči Chrenovi a hayekovcom férové. Ale v dnešnej dobe predsa nejde vôbec o to, či sa niekto zúčastní tlačovky. Hayekovci už dávno všetko mohli vysvetliť na svojom webe, keby chceli. Peter Kunder z Aliancie Fair-play tento týždeň poukázal na to, že nešlo ani o európsky tender, ani o verejnú súťaž. Zorchestrované ponuky taktiež stále nie sú vysvetlené. Sotva môžu hayekovci v takejto situácii viniť médiá.
Jediné, čo by stálo za diskusiu nie je, že problém hayekovcov neexistuje, ale že či v pomere k iným aktuálnym problémom nie je ten hayekovský mediálne nafúknutý. Neunikajú nám zásadnejšie veci vďaka pozornosti pre túto kauzu? Stojí za veľký článok každá miniinformácia o procesnej stránke vyšetrovania? Tu by som sa už priklonil ku kritikom SME, aj vzhľadom na malé sumy, aj vzhľadom na to, že nešlo o zneužitie moci, ako pri toľkých iných tendroch (naposledy napr. Chovanove letáky pre HZDS či MH Invest).
Update okt.4: Na moju žiadosť sa zástupca šéfredaktora SME K. Čikovský vyjadril aj k tomuto Sulíkovmu tvrdeniu: v prvom týždni, práve počas tých dní, keď SME písalo o mlčaní a tajení Martina Chrena, mu nikto z redakcie s otázkami nezavolal a nakoniec sa im Martin Chren ozval sám.
Čikovský: "Tvrdenie, že sa SME Martinovi Chrenovi neozvalo počas prvého týždňa, nie je pravdivé. Aj Martinovi Chrenovi aj Ivanovi Švejnovi sme sa viackrát pokúsili dovolať. Tá fáma, že ich ignorujeme, bola taká silná, že sme to opakovane preverovali. Znova sme zistili, že okrem komunikácie s Matúšom Pošvancom, sa redaktor Matúš Burčík pokúšal kontaktovať aj štátnych tajomníkov." Ja len doplním, že v spomínanom úplne prvom článku o zákazkách na etrende Chren pri otázkach hneď novinára odkázal na Matúša Pošvanca, súčasného konateľa Hayek Consulting, a sám sa k tendrom nevyjadril.
Expert watch: Ekonóm SAV Pavol Kárász v piatok v HN kritizoval predložený rozpočet:
Ako hodnotíte Miklošov návrh štátneho rozpočtu na budúci rok?
Zásadný rozdiel oproti Počiatkovmu rozpočtu je, že balík opatrení, s ktorými prichádza vláda, bude v budúcom roku pôsobiť na znižovanie dynamiky hospodárskeho rastu. Nižší rast slovenskej ekonomiky už vidíme v prognózach Národnej banky aj Inštitútu finančnej politiky.
... Hospodárska politika tejto vlády znižuje hospodársky rast a zvyšuje infláciu. Rast cien bude podporený tak rastom DPH a spotrebných daní, ako aj rastom cien komodít a potravín na svetových trhoch. Je tu zároveň absencia komplexnej hospodárskej politiky, a to je smutné, pretože Slovensko, ak chce dobiehať vyspelejšie krajiny, si nemôže dovoliť strácať čas.
V celom rozhovore sa Kárász ani slovom nezmienil, že rozpočet plánuje výrazne znížiť deficit verejných financií, zo 7,8 na 4,9% HDP, čo si všímajú ostatní v médiách citovaní analytici. Makrorovnováha je pritom dôležitou podmienkou ekonomického rastu.
Vie to aj Kárász, aspoň podľa jeho vyjadrení k poslednému rozpočtu Jána Počiatka spred roka:
Ekonóm SAV Pavol Kárász tvrdí, že minister financií Počiatek a premiér Fico nezohľadňujú, že sme najchudobnejší v eurozóne. „Tým, že krajinu zadlžujú, dobiehanie vyspelých štátov sa sťažuje. Rast bude v budúcnosti nižší, ako by mohol byť, keby vláda šetrila viac,“ povedal.
Myslí si, že vláda zámerne nechala tento rok v rozpočte veľkú dieru, aby sa na rok pochválila tým, že deficit plánuje výrazne znížiť. Budúci rok očakáva vláda deficit 5,5 percenta HDP, čo je o 0,8 percentuálneho bodu menej ako plán na tento rok. „Politicky je to optimálny rozpočet, ale z dlhodobého hľadiska je pre Slovensko škodlivý,“ hodnotí návrh rozpočtu na rok 2010 Kárász.
Podobne vtedy pre HN:
Nazdávam sa, že drastické škrty by mali byť predovšetkým v bežných výdavkoch, pri prevádzke verejnej správy, v oblasti zaobstarávania tovarov a služieb prostredníctvom verejných obstarávaní. Pričom by malo ísť o zefektívnenie tejto oblasti a vyššej transparentnosti. Keď drastické škrty, tak by to mala byť skoková zmena z roka na rok. Dúfajme, že sa to podarí zrealizovať, pretože je to potrebné. Rovnako by mali byť nižšie aj kapitálové výdavky.
Deficit verejných financií má byť v tomto roku 6,3 percenta. Minister financií Ján Počiatek však už avizoval, že v budúcom roku ho chce skresať na 5,5 percenta. Je to tempo vyhovujúce?
Považujem za obrovskú chybu, že sa nešetrí a že sa dopustil taký veľký dlh. Úroveň 6,3 percenta je veľa a znižovať to takýmto nízkym tempom nie je dobré.
Takže pred rokom bolo strašne dôležité obmedzovať vládnu spotrebu, vrátane investícií (s následkom krátkodobého znižovania ekonomického rastu), ale o rok neskôr, keď deficit ešte viac narástol a ide sa rezať, tak to už nestojí za zmienku, a hlavným problémom je, že ekonomický rast sa krátkodobo znižuje. Nie je náhodou ekonómia hlavne o tom, stále sa pozerať na všetky plusy aj mínusy daného opatrenia?
PS Viaceré médiá, najmä televízie, v piatok verejnosti ponúkli dve čísla o dopade úsporného balíčka vlády na občanov – pre štvorčlennú rodinu 400 eur podľa odborárov KOZ, a 150 eur podľa ministerstva financií. Ale novinárom by poskytnutie čísel dvoch skupín s odlišnými záujmami nemalo stačiť – treba hľadať aj kto je k skutočnosti bližšie. Lebo inak je to umelá vyváženosť. Napríklad kým ministerstvo financií pre svoj prepočet ponúka metodológiu, KOZ (aspoň na svojom webe) neponúka vôbec nič. Prečo by mal novinár preberať niekoho čísla, kto nevie preukázať, ak k svojmu výsledku došiel?
Zdravotníctvo budúci rok: „U lekára sa bude čakať ešte dlhšie,“ hlásil hlavný titulok Pravdy v pondelok. Ingrid Drozdíková v článku písala:
Zdravotníctvo príde v budúcom roku o peniaze. Štát totiž plánuje šetriť na deťoch a dôchodcoch, hoci práve oni sú najdrahšími poistencami. Ak poisťovne budú platiť lekárom menej, lekári budú ošetrovať aj menej pacientov, predĺžia sa čakacie lehoty.
Čo autorka zamlčala je, že chystané nižšie platby štátu za „svojich“ poistencov sú len časťou vplyvu na celkové príjmy zdravotníctva. Očakávaný nárast zamestnanosti a rast platov a zavedenie platieb odvodov na dosiaľ „výnimkové príjmy“ znamená, že štát bude platiť poisťovniam menej, ale súkromný sektor viac ako tento rok. Podľa ministra zdravotníctva to spolu má dávať dokonca o 85 miliónov eur viac ako v tomto roku (vzhľadom na infláciu teda v reále v zásade rovnaká suma, ako tento rok). Drozdíková o tomto výpočte ministerstva musela vedieť, lebo z rovnakej agentúrnej správy SITA, kde sa toto číslo nachádza, aj cituje ministra v inej veci. Ale vo svojom článku ho nikde neuvádza, a bez akýchkoľvek prepočtov či iných argumentov sa na základe zníženia jednej čiastkovej platby rozhodla, že u lekára sa bude čakať ešte dlhšie...
