SPW: Markíza straší sexuálnym násilím

...Polícia upozorňuje, že sexuálnych trestných činov pribúda a sú čoraz brutálnejšie.
[nasleduje popis troch prípadov, jeden so zmienkou o hrozbe prerezania žíl či vytlačených očí, v dvoch prípadoch mala obeť 22 rokov, v ostatnom 19]
...Posledným „hitom“ je omámenie ženy nasypaním drogy do nápoja, napríklad v bare. Vtedy býva spravidla znásilnená i viacerými mužmi naraz.
...Najviac znásilnení je práve v lete, keď sexuálna aktivita stúpa, a tak ženy môžu násilníka vyprovokovať aj odevom....Trestný čin znásilnenia sa u nás vzťahuje iba na dospelé ženy. Počet týchto činov oproti minulému roku mierne klesol ( ukázaná tabuľka, z 112 za prvý polrok 2005 na 77 za prvý polrok 2006 ). Vzrástol však počet sexuálne zneužívaných maloletých ( z 202 na 227 za rovnaké obdobia). V prvom polroku to bolo až 197 detí od 7-14 rokov, a 30 detí nemalo ani sedem.

Moderátor teda začne slovami o náraste sexuálnych činov, novinár pripojí 3 prípady znásilnených dospelých žien, a v druhej časti zrazu povie, že počet znásilnení (dospelých žien) klesá „mierne“ (Hečkove čísla hovoria o tretinovom poklese). Nehovoriac o tom, že aj počet znásilnení podľa polície už tretí rok po sebe klesá.

Čo vie Hečko naozaj dokázať číslami je sexuálne zneužívanie maloletých (+12%). Prečo teda nesústrediť celý príspevok na tento trend a hľadať jeho príčiny? Načo tie reči ako ženy provokujú oblečením, keď práve u žien dochádza k poklesu? To malé deti provokujú, viac ako doteraz? A načo ten opis tých ostatných prípadov dospelých z úvodu, lebo sa lepšie straší?
Príspevok dokonca aj mohol byť o samotnom efekte leta, ale tu zase novinár neposkytol žiadne čísla, za to sme si užili obrázky opaľujúcich sa žien pri jazere (vhodné tiež na hrozbu prílišného sa slnenia).

Mimochodom, a čo ten najnovší hit? Koľko takých prípadov polícia zaznamenala, aký je nárast oproti minulosti?

PS Markíza potešila aj ďalším príspevkom s hláškou „ Na Slovensku sa obchoduje s deťmi tak ako všade na svete .“ Potom sme sa dozvedeli, že za minulý rok polícia eviduje 2 prípady. Okrem tých dvoch prípadov plus jedného z Čiech už len všeobecné reči, žiadny odhad či odkaz na štúdiu, koľko tých neodhalených prípadov môže byť, či vôbec ide o závažný problém.


Vedci podporujú dotácie na vedu: Moderátor správ STV ohlásil príspevok takto:

Nová vláda chce do konca volebného obdobia zdvojnásobiť balík peňazí, ktorý ide na rozvoj vedy a výskumu. Odborníci to vítajú - očakávajú, že to pomôže rastu ekonomiky.

Reportérke Marte Jančkárovej ten návrh viac dotovať vedu privítali dvaja „odborníci“: šéf Slovenskej akadémie vied a potom „ekonomický analytik“ Karol Morvay („t ento krok je nie že vhodný, ale priam nutný pre zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky“). Pritom Morvay pracuje tiež pre SAV, inštitúciu, ktorá by zo zvýšenia dotácií najviac profitovala.. (oslovená bola v príspevku ešte aj šéfka Svetovej Banky na Slovensku, ale k štátnym dotáciám sa nevyjadrila).

Inak presne podobný konflikt záujmov Morvaya nechala vo svojom príspevku o vede Ivana Havranová z Markízy pred týždňom.


Telefonovanie a politické preferencie: Čitateľ má výborný postreh k dnešnému článku SME „ Mobil používajú najmenej voliči KSS a HZDS “ od Henricha Offermanna:


sa mi zda, ze [clanok] robi...za vlasy pritiahnute zavery - jednak neviem, preco sa vobec zaobera vztahom politickej prislusnosti a telefonovania z mobilu... - myslim, ze je to vyrazne viac otazka vztahov 1. mobil vs. prijmy, resp. technicka gramotnost, resp. zamestnanie (napr. podnikatel), resp. vzdelanie a 2. volebne preferencie vs. prijmy, resp. technicka gramotnost, resp. zamestnanie, resp. vzdelanie a nie mobil vs. volebne preferencie, ako sa to snazi naznacit clanok
2. mam pocit, ze na to, aby sa dali robit korelacie medzi volebnymi preferenciami a telefonovanim, je tam aj dost malo respondentov, napr. v pripade ANO mi to podla percent vychadza na 14 ludi - ak z nich traja povedali, ze volaju 21 az 50-krat denne, tak to sa mi nezda ako dostatocny argument, aby som tvrdil, ze ANO vedie v kategorii 21-30, podobne ak sa 1 alebo 2 volici SDKU vyjadri, ze ma viac ako 50 telefonatov denne a nikto iny, vyvodit z toho, ze viac ako 50-krat denne volaju iba volici SDKU je trosku vtipne ;)
A celkovo mi nie je jasne, co chcel vlastne ten clanok povedat, keby uz aj cisla boli spravne


Presne tak. Hrabanie sa v koreláciách čísel z prieskumu môže viesť k mylným záverom o vzťahu tých čísel. Pritom je dosť pravdepodobné, že niečo celkom iné, napríklad socioekonomický status respektíve vzdelanie, vysvetľuje používanie mobilov natoľko, že vplyv politického príslušenstva sa celkom stratí ako nepodstatný. Bez akejkoľvek hypotézy o vzťahu dvoch sád čísel je hľadanie ich korelácie cestou k zavádzaniu. To, akí bohatí či vzdelaní sú voliči daných strán ale predsa už dávno vieme, aj opakovane každý mesiac, minimálne z prieskumov Štatistického úradu, teda škoda námahy.

Podobne presná je druhá poznámka, prieskum s 1200 respondentmi je reprezentatívny pre slovenskú verejnosť, ale už sa nedá jednoducho ísť hlboko do podskupín a vyhlásiť aj tie čísla reprezentatívne za celú podskupinu (voliči danej strany). Čím menšia strana, tým pochybnejšie čísla.

Ja by ešte pridal problém tvorby možností v dotazníku – telefonátov (či SMSiek): 0, 1, 2-10, 11-20, 21-50, viac ako 50 atď. Nemá význam vyhlásiť, ako píše Offermann, že

Najväčšia frekvencia hovorov a SMS správ je v intervale 2 až 10 za deň.

To síce čísla potvrdzujú, ale ak by existoval interval 0-1 pri SMSkách, zrazu by interval 2-10 už nebol ten s najväčšou početnosťou, napríklad. Pokiaľ nie je možností pár (0,1,2 napríklad), vyhlasovať početnosť intervalov je vratká pôda.