Tento rok ubehlo 100 rokov od narodenia zakladateľa a predsedu Svetového kongresu Slovákov a majiteľa najväčších uránových baní na svete Štefana Boleslava Romana.
K tomuto významnému výročiu pripravuje Kanadsko-Slovenská obchodná komora v Slovenskej republike reprezentačnú knihu Štefan B. Roman – uránový kráľ.
Bližšie informácie o uvedenej knihe získate na portáli Kanada.sk.
Zároveň v roku 2021 slávime ďalšie významné výročie - ubehlo 50 rokov od prvého generálneho zhromaždenia Svetové kongresu Slovákov v Toronte. Zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov v roku 1970 v New Yorku bolo považované za prípravné zhromaždenie.
Myšlienka Svetového kongresu Slovákov vznikla po obsadení Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Štefan Roman sa s manželkou a deťmi zúčastnil v auguste 1068 na demonštrácii v Queen´s Parku v Toronte, ktorá bola zorganizovaná po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Romanovci niesli nápis s označením „Slovakia may be small but it deserves to be free“. V preklade „Slovensko môže byť malé, ale zaslúži si byť slobodné“.
Zakladajúce zhromaždenie slovenských organizácií a Slovákov v slobodnom svete sa konalo 19. – 21. júna 1970 v New Yorku. V diskusiách o vzniknutej situácii na Slovensku ustúpili všetky osobné a náboženské spory. Jednoznačne prevládol zjednocujúci záujem všetkých Slovákov, túžba po sebaurčení.. Štefan B. Roman to vyjadril slovami „účinnejšie pomáhať slovenskému národu, aby sa stal slobodným a rovnoprávnym s ostatnými národmi“. Zhromaždenie v New Yorku znamenalo významný progres v dejinách slovenskej emigrácie.
Najdôležitejšie podujatia v existencii Svetového kongresu Slovákov boli generálne zhromaždenia. Ich pravidelné konanie bolo určené stanovami a ich priebeh sa riadil organizačným poriadkom.
Založenie Svetového kongresu Slovákov vyvolal obrovské nadšenie a nového duch spolupatričnosti. Tým, že na čele organizácie stál magnát Štefan B. Roman, ako medzinárodne uznávaná osobnosť s významnými stykmi, začalo sa obdobie s veľkými predpokladmi pre úspech práce za slovenskú vec v zahraničí.
Finančná podpora Štefana B. Romana umožňovala, aby sa jednotlivé generálne zhromaždenia organizovali vo významných mestách ako New York, Toronto, Chicago, Rím či Washington v prestížnych kongresových centrách alebo hoteloch ako Hilton,
Aj zasadnutia predsedníctva SKS sa striedavo konali na americkom a európskom kontinente – v Ženeve, Mníchove, Ríme, Štrasburgu, Paríži.
Pre slovenskú vec na medzinárodnom poli boli významné najmä Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov v Ríme v roku 1975, vo Washingtone v roku 1978 a v Toronte v roku 1981. Na všetkých zasadnutiach sa zúčastnili aj vplyvné politické- a v Ríme aj cirkevné osobnosti. Svetový kongres Slovákov vo Washingtone adresoval prezidentovi USA Jamesovi E. Carterovi obsiahle memorandum o porušovaní ľudských práv na Slovensku. Na tomto generálno zhromaždení bol prijatý návrh, aby sa Svetový kongres Slovákov pričinil o zriadení katedry slovenských štúdií na niektorej kanadskej alebo americkej univerzite. 4. parila 1990 sa slávnostne otvorila katedra slovenskej histórie a kultúry na univerzite v Ottawe.
Zásluhou stykov Štefana B. Roman sa v októbri 1976 podarilo dostať slovenskú otázku aj na fórum Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Slovenskú delegáciu uviedol do europarlamentu europoslanec Otto von Habsburg, ktorý aj na iných európskych a svetových fórach zastaval kladný postoj k emancipačným snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť s európskymi národmi. Zo strany Európskeho parlamentu viedol diskusiu europoslanec Heinrich Aigner a za Svetový kongres Slovákov Jozef M. Kirschbaum.
6. – 8. mája 1977 sa delegácia Svetového kongresu Slovákov na čele so Štefanom B. Romanom zúčastnila na Európskych dňoch Paneurópskej únie, ktoré sa niesli v duchu dekolonizovania Európy. Počas slávnostného otvorenia Otto von Habsburg osobne privítal osobne privítal Štefana B. Romana a slovenskú delegáciu a predstavil Svetový kongres Slovákov ako reprezentanta slovenského národa.
Zásluhou stykov Štefana B. Romana sa v októbri 1976 podarilo dostať slovenskú otázku aj na fórum Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Poznámka: V blogu boli použité aj informácie od Jozefa M. Rydla.
