A tú druhú sa pretĺkate v krízových centrách, keďže vaša matka aj otčim si odpykávajú tresty zato, že vás fyzicky týrali, zanedbávali a nestarali sa o vás a vášho biologického otca ste nevideli od štyroch rokov.
Až keď v škole zistili množstvo modrín na telách dievčat a prípadu sa chytila televízia, veci sa pohli a možno práve toto zachránilo sestrám z Vernára život.
Napriek všetkým týmto okolnostiam si Simona šla za svojím snom stať sa veterinárkou a ukončila Strednú veterinárnu školu v Košiciach.
Urobila prijímacie pohovory a dostala sa na vysokú školu. Tú však prerušila, lebo otehotnela. Zrejme s nesprávnym chlapom, lebo ten sa na ňu aj na malého po pár mesiacoch vykašľal a odišiel za inou. Bez práce, bez strechy nad hlavou, s prerušenou vysokou školou a s malým bábätkom na krku ostala Simona sama.
Po preplakaných nociach sa však dokázala vzchopiť a prišla nato že jej najväčším šťastím je malý 9 mesačný uzlíček, ktorého úsmev ju vždy postaví na nohy a kvôli ktorému sa oplatí žiť. Aj keď jej snom je stále byť veterinárkou a jej hobby je líčenie, našla si prácu za pokladňou, aby mohla posplácať dlhy ktoré jej nechal bývalý z pôžičiek ktoré ju prinútil si zobrať. Keď splatí dlhy, bude si hľadať podnájom. Bývať u babky v malom byte nie je cesta. Cesta je cieľ.
A práve pre jej húževnatosť a bojovnosť sme sa rozhodli Simonu podporiť z výťažku 3. Staromestského garážového výpredaja.
