Popri presune obyvateľstva zo západu na východ a vyľudnenej krásavici na Dunaji, sme si nestihli prezúvať poltopánky za čižmy, čižmy za gumáky a vymieňať šiltovky za čapice a čapice následne za ušianky.
Len čo slnečné lúče na Veľkonočný pondelok nesmelo vykúkli, poobede už boli submisívne vytlačené hmlou a ďalšou mrazivou predpoveďou dažďa a snehovej smršti na najbližší týždeň.
Niektoré české meteo portály zašli až tak ďaleko, že okrem teplotne podpriemerného apríla predpovedajú zimu až do konca mája. Či išlo len o prvoaprílový pseudovtip nevedno. Dúfajme že áno.
Najhoršie je že takéto počasie nepraje ani výčitkám...keďže sa v tejto metelici dá akurát tak prejedať a odhodlať sa ísť do fiťka sa rovná úsiliu hodiť sa do ľadovej vody a preplávat La Manche, o to horšie je na tom naše svedomie. Nikto k nemu nemá zľutovanie, už ani to počasie.
Záhradkárske práce ani nespomínajúc...minulý rok o tomto čase som už v Baumaxe tlačila plný vozík muškátov, kochlíkov a zeminy na presádzanie. Tohto roku mi akurát tak došlo 10kg balenie soli...hovorím si, reku, ďalšie nekupujem, oteplí sa, urgentné situácie vyriešim aj kuchynskou morskou verziou. Nuž, predsa len, musím dokúpiť verziu industriálnu.
Keďže som si celú zimu vravela, že stratenú škrabku na auto nebudem riešiť, veď predsa tých pár mrazivých a zasnežených nocí v Bratislave zvládnem aj obalom od cédéčka, na konci marca som škrabku v servise dokúpila.
A tak ako som si vravela že zimné veci už operiem až na konci zimy, tak som ich už dvakrát prala.
Ten vtip s Perinbabou a rohypnolom mal vážne svoje opodstatnenie. Škoda že sa počasie nedá poistiť a následná škoda vymáhať.
Možno keby sme si všetci hromadne zmenili profilové fotky na letné, ortuť na teplomeri by sa predsa len nad nami zľutovala.
Ďalšie meto-zamyslenie o pol roka, keď budeme všetci brblať nad neznesiteľnými horúčavami...
Mimi Šramová
