Keďže som zadaný, opisovať budem situáciu, keď je vedľa vás vaša polovička. Samozrejme z chlapského pohľadu. Idete po meste alebo hocikde, kde je hustota bielych nohavíc, krátkych sukní a výstrihov až po brucho aspoň jeden kus na 20 metrov štvorcových. Kráčate si, kráčate, pričom cítite z vašej partnerky akýsi nepokoj. Striehne totiž na vás a čaká, kedy očami čo i len trošku uhnete z priamej línie a seknete pohľadom na najbližšiu kostru. Pokiaľ ste dobrí v klamaní očami, máte šancu asi tak jedna k desiatim, že vás nezbadá. Pokiaľ nie, existuje viacero metód ako si zachovať chladnú hlavu.
Metóda 1: udržiavate s vašou polovičkou veľmi zaujímavý rozhovor a čo najviac sa zapájate a pýtajte, aby si myslela, že nemáte čas na iné ako na rozhovor.
Metóda 2: pozerajte do zeme a vždy, keď kútikom očka zazriete podozrivý objekt, o ktorom viete, že je pozerateľný, sklopte oči, poprípade sa práve v tom momente obzrite inam alebo ostentatívne otočte na druhú stranu, aby bolo jasne vidieť, že vás také nič nezaujíma. Touto metódou som ja osobne prišiel o nespočetné množstvo pohľadov.
Metóda 3: Kritizujte všetky výstrihy a sukne pripomienkami typu: Tá je riadne na hlavu, keď sa dnes to tejto zimy takto obliekla, poprípade - tamtá ma strašne krátke nohy na to, aby mohla nosiť minisukňu a pod., aby si partnerka myslela, že niet od nej krajšej. (Veď ani niet, je tak?)
Problém nastáva, keď žiadna z metód nefunguje a jeden z vašich pohľadov je zachytený. Vtedy vás čaká krížový výsluch, poprípade tichá domácnosť a oheň je na streche. Vysvetlenie: Milé ženy, tým, že sa pozrieme na inú, ešte neznamená, že tú inú chceme viac ako vás. To by sme predsa po tom meste nekráčali s vami. Tým, že sa pozrieme na inú, neznamená, že vás prestávame ľúbiť. Keď sa pozrieme na peknú ženu, má to pre mňa rovnakú citovú hodnotu, ako keď sa pozriem na pekné auto. Zhodnotím a idem ďalej, pretože viem, že nechcem zmenu. Verte mi, o päť sekúnd si ani nepamätám, že som sa vôbec mimovoľne obzrel. Nieto aby som vedel opísať, na koho som sa to vôbec obrátil. Je to akosi v mojich génoch a dá sa to, samozrejme ovládať. To, že som zadaný však ešte neznamená, že musím byť aj slepý. Len akosi myšlienka: Pozri, ide nejaká potenciálna šíriteľka tvojho potomstva!! často dorazí do mozgu skôr ako myšlienka: Nebuď ako malý chlapec a neobzeraj sa, veď tú ktorú chceš máš predsa vedľa seba!! Viem, že by nemala. Ale to by som potom nebol chlap. Takisto ako vy by ste neboli ženy, keby sa nesnažíte so širokým úsmevom nahliadnuť do každého kočíka s malým bábom, ktorý okolo vás prejde.
Ospravedlňujem sa ženám, ktorým moje vysvetlenie nestačí. Takisto sa ospravedlňujem tým, ktorí majú pocit, že som detinský pubertiak, ako aj tým, čo si myslia, že som nedospelý buran.Ospravedlňujem sa aj tým, ktorí mi budú nadávať, že svoju nedospelosť zvaľujem na gény. Fakt je ten, že v obrovskej väčšine prípadov neočumujem, ale niekedy mi to proste nedá. A nakoniec sa ospravedlňujem chlapom, ktorí nikdy na inú nepozreli. Ale iba v tom prípade, že si uznajú, že klamú sami seba :)
Prečo sa chlap obzrie
Každý chlap sa sem-tam pozrie po peknej fešande, nie je to tak? Horšie je, keď sa pozrie vtedy, keď mu po boku kráča jeho polovička. Ohliadnuc od rečí, akí sme my chlapi všetci prasce a nevieme ako sa správať, sa teraz pokúsim vysvetliť, čo sa odohráva chlapovi v hlave, keď zbadá nejakú tú kosť.