Po vyše roku som opäť v .týždni našla recenziu na knižku od Iana McEwana – Na Pláži. Zhltla som ju myslím za jeden deň a McEwan sa okamžite zaradil medzi mojich najobľúbenejších autorov. Potom som zistila, že Atonement bol sfilmovaný podľa jeho knihy. Neskôr som čítala jeho Cudzincov v meste a znova som sa utvrdila, že je to majster spisovateľ.
Toto leto som našla v kníhkupectve jeho Sobotu. Je to kniha presne podľa môjho gusta. Je reálna, uveriteľná, žiadne sci-fi alebo fantasy, je zo súčasnosti, postavy v nej majú normálne vzťahy, vedú šťastný a spokojný život (čo nebýva pre literatúru príťažlivý námet) a napriek tomu je napínavá a nedá sa od nej odtrhnúť.
Práve Sobota ma už natoľko mcewanovsky naladila, že som si kúpila aj knižku Atonement. Viackrát som ju už predtým obišla v kníhkupectve s tým, že to síce bolo veľmi pekné, ale veď som videla film, viem ako sa to skončí, a teda nemá zmysel čítať knihu, radšej si prečítam niečo nové neznáme. Mala som však veľa voľného času a po piatich nových knihách prišlo na rad “staré” Pokánie.
Tá kniha je fantastická, je v nej veľmi veľa myšlienkových pochodov a detailných opisov, ktoré sa vo filme nedajú zachytiť, je napínavá aj keď viete, ako sa skončí. Je ozaj majstrovsky napísaná, podľa mňa McEwanova najlepšia. Som veľmi rada, že som si ju kúpila, je v nej toho oveľa viac ako vo filme, je to úplne iný druh zážitku. Ale zároveň bolo výborne, že som videla film a vedela som si všetky postavy a miesta presne predstaviť.
Uprostred scény v knižnici som to už nevydržala a objednala som si DVDčko s filmom. Musela som to vidieť ešte raz! A keď som ju konečne dočítala, hneď som si pustila film, po ňom extras a na druhý deň ešte raz celý film s komentárom režiséra Joa Wrighta. Bolo veľmi zaujímavé porovnávať film s knihou, keď som mala dialógy z knihy ešte v čerstvej pamäti. No bola som trochu sklamaná. Ten film sa mi zrazu zdal veľmi oklieštený, akoby z každej strany v knihe zobrali dve vety a tie použili, toľko tam toho chýbalo. Chápem, že sa to inak nedá, to by musel byť 30-dielny seriál, ale trochu ma to sklamalo. Okrem toho tam bolo množstvo detailov, ktoré si človek bez čítania knihy nevšimne alebo nepochopí. Samozrejme, že pochopí film ako celok, no mnoho drobností sa dá postrehnúť len vďaka knihe.
Extras boli výborné – vynechané scény, detaily zo zákulisia, rozprávanie hercov, Iana McEwana a Joa Wrighta. A keď som na druhý deň pozerala celý film ešte raz s režisérovým komentárom, páčil sa mi viac. Pochopila som, že filmári ho neoklieštili, ale podali inak, svojou filmárskou technikou a spôsobom zobrazovania. Napríklad ten 5-minútový záber v Dunkirku je filmovou lahôdkou, ktorá sa v knihe nedá opísať. Alebo scéna v knižnici: “But why are tou crying?” “Don’t you know?” “I know exactly!!!” Páčilo sa mi, ako citlivo k tomu Joe Wright pristupoval, ako sa s tým dva a pol roka piplal.
Pokánie je veľké dielo a ja som z neho mala najkomplexnejší možný zážitok. Poradie film v kine – kniha – film na DVD – extras – film s režisérovým komentárom bolo ideálne. Keby som najskôr čítala knihu a predstavila si postavy a miesta inak, možno by som bola sklamaná ich stvárnením vo filme. Takto som si pri čítaní vedela všetko presne predstaviť. Keby som najskôr čítala knihu a dlho po tom videla film, nevšimla by som si časté presné citovanie dialógov z knihy vo filme a mnoho detailov. Keď som však videla film hneď v to popoludnie, ako som dočítala knihu, nič mi neušlo.
Týmto teda oficiálne vyhlasujem Atonement za svoj Number 1 all time favourite.
