Prijatie tlačového zákona počas jeho vlády, ktorého cieľom je zastrašovanie novinárov je úplne jasným príkladom jeho predstavy o slobode, jeho akceptovanie Harabina vo funkcii ministra spravodlivosti, jeho prehliadanie problémov v justícii, ktorá by mala byť jedným z pilierov demokracie, to sú všetko dôkazy, ktoré ukazujú na spôsob, akým si súčasná moc predstavuje spravovanie štátu.
Spomínaný citát sa dostal vďaka Zemanovi (!) do úplne iného svetla, ale ako som napísal aj v predchádzajúcom blogu, samotný citát by nebol až takým problémom, ak by Fico dokázal adekvátne reagovať. A práve jeho reakcia ako aj jeho celkové správanie sa počas štyroch rokov jeho vlády je dôkazom toho, ako Fico myslí a čo si myslí o ľuďoch, slobode a demokracii vôbec.
Ja osobne bohužial nevidím na Slovensku jedinú páku (keďže súdnictvo je v takom stave akom je), ktorá by mohla týchto ľudí zastaviť. Ak sa ozve opozícia alebo niekto z tretieho sektoru s kritikou súčasnej moci, hneď je označený za nepriateľa, tretí sektor je označený za "spolitizovaný". Na Slovensku akokeby vládna moc nechcela pochopiť, že najlepšie riešenia pre krajinu môžu vzniknúť iba z dialógu, ktorý je základom pre demokraciu, a teda každý by mal byť vďačný svojmu oponentovi za konštruktívnu kritiku, ktorá posúva všetkých dopredu. Jediným šťastím Slovenska je fakt, že je v EÚ; mnohé kauzy (škandalózne netransparentné tendre), ktoré sa už riešia na európskej úrovni sú opäť dôkazom, že si Slovensko samo nevie poradiť s týmito problémami.
Sám som žil celý život v zahraničí (až na posledné štyri roky) a naozaj nedokážem na Slovensku pochopiť jednu vec: Fico môže byť akýkoľvek, takých Ficov je veľa v každej krajine. Ale fakt, že takýto človek dokáže po tom, akým spôsobom z premiérskeho kresla štyri roky viedol túto krajinu, byť akceptovaný takou veľkou časťou spoločnosti, zostáva pre mňa záhadou.
