Tesne po novom roku som sa stretla s Erikou, osamelou mamou dvoch detí, ktorá zápasí nielen s bežnými starosťami o domácnosť, ale aj s nefunkčným systémom. Jedno z jej detí má autizmus a ľahšie mentálne postihnutie, vyžaduje preto špecifickú zdravotnú starostlivosť. Hoci autizmus je dôležitým prvkom v celom príbehu, Erika predovšetkým upozorňuje na to, ako ju štátne orgány a inštitúcie nechávajú v boji o každodenné prežitie osamotenú.
Zubné ošetrenie? Možno na budúci rok
Najväčšiu ťažkosť spôsobilo synovo zubné ošetrenie. Bežná premedikácia u neho nezaberá a k tomu má aj silný dávivý reflex. V štátnom zariadení v Bratislave jej ponúkli najbližší voľný termín až nasledujúci rok. Alternatívou je vycestovať do štátnych zariadení v Martine alebo Banskej Bystrici, čo však znamená nielen ďalšiu finančnú záťaž, ale pre autistické dieťa stres z cesty a z neznámeho prostredia. Poisťovňa pritom neprepláca zákroky v súkromných centrách, aj keby boli pre dieťa z lekárskeho hľadiska nevyhnutné.
Erika zisťovala, čo sa vlastne bude diať, ak by nakoniec zákrok v Bratislave podstúpili. Vraj dieťaťu zub jednoducho vytrhnú, ošetrenie kanálikov v takomto prípade údajne nerobia. Predstava, že by prišlo dieťa o trvalý zub v takom mladom veku, ju vydesila a nútila hľadať iné cesty. Súkromné zariadenia jej však nacenili komplexné ošetrenie s celkovou anestéziou aj na 3000 eur. Až po dlhom hľadaní našla odborníčku, ktorá sa špecializuje na ľudí s autizmom, s cenou približne 2000 eur. Pre osamelú matku je aj to obrovská suma, ale zrejme jediný spôsob, ako synovi ošetriť zuby.
Neplatiaci otec? Policajti radia len trpezlivosť
Erikin exmanžel má súdom nariadenú výšku výživného na obe deti, je to niekoľko stoviek eur, keďže v čase rozvodu bol zamestnaný na vysokokvalifikovanej pozícii. Od septembra 2022 však dobrovoľne nepracuje. Od začiatku roku 2024 na deti nezaplatil ani cent, takže narastá dlh a vznikol dôvod na podanie trestného oznámenia v tejto veci.
Erika podala trestné oznámenie na polícii, kde prípad rieši vyšetrovateľka. Tá však v tejto veci nekoná a Erike tak nepomáha ani štát tam, kde má na to kompetencie a právomoci. Medzitým Erika platí účty sama, požičala si, kde sa dalo, a denne rieši, ako zaplatiť všetko potrebné pre svoje dve deti. Hoci zákon myslí na sankcie voči neplatiacim rodičom, policajné konanie zatiaľ nepokročilo. Pri nahliadnutí do spisu jej bolo sprístupnených iba niekoľko listov, najprv sa údajne sa čakalo na prokurátora, kým povolí lustrácie v bankách, teraz na banky, kým pošlú polícii potrebné informácie. Erika tak doma sleduje, ako dlh narastá, na jar už atakuje päťcifernú sumu.
Domáce násilie a liknavý prístup kompetentných
V čase, keď ešte žili spolu, Erika čelila vyhrážkam, rozbíjaniu vecí, fyzickým útokom v dôsledku manželovho alkoholizmu. Opakovane privolala policajnú hliadku. Tá však vec vyhodnotila ako „rodinnú hádku“, a vraj kým nie je preukázaná ujma na zdraví s dobou liečenia viac ako 7 dní, zasiahnuť nevedia. Hoci znalecký posudok poukazoval na riziká manželovho konania i možné závislosti od alkoholu a iných látok, v trestnom konaní ho vyhlásili za nezákonný. Exmanžel totiž figuroval ako svedok, nie ako obvinený.
Systém, ktorý by mal pomáhať, mlčí
Erike tak nezostalo iné, než obliehať jedného úradníka za druhým a spoliehať sa na civilné konania, ktoré jej poskytli aspoň rozhodnutie o výživnom. V praxi však vie, že tieto papierové rozsudky jej náklady nepokryjú, ak od otca nikdy nič neuvidí. A do toho potrebovala vyriešiť zásadný zdravotný problém syna, ktorý si žiada nielen stovky eur, ale aj okamžitý zákrok.
Jednorodič, ktorý sa v plnej miere venuje deťom, by mal byť pre štát prioritou. V našej krajine však panuje presný opak – rodič je nútený hľadať riešenia na vlastnú päsť. Čelí prieťahom, výhovorkám či neochote úradníkov. Štát je pritom tým, kto by mal najaktívnejšie zasiahnuť, sankcionovať neplatiaceho otca a pomôcť pri mimoriadnych zdravotných indikáciách.
Potrebujeme jasné kroky a spoluprácu
Nie je normálne, aby matka sama financovala špeciálnu zdravotnú starostlivosť, kým otec detí deklaruje, že radšej prestane pracovať, ako by dal „čo i len euro“. Nie je normálne, aby lekárske úkony v celkovej anestézii neboli adekvátne hradené poisťovňou, keď ide o život a zdravie. A určite nie je v poriadku, že Erikin syn v akútnom bolestivom stave musí niekoľko mesiacov čakať na termín, lebo kapacity štátneho zdravotníctva sú poddimenzované a pre deti s autizmom neexistujú vhodné podmienky.
Sama viem, že systém už roky volá po vylepšeniach. Erika však nemôže čakať kým dôjde k viacerým novelám zákonov. Potrebuje riešenia dnes – pri výživnom, pri stomatologickom ošetrení aj pri dôslednejšom policajnom konaní. To všetko je možné, ak budeme dôslední:
Automatické vyplácanie súdom priznaného výživného – štát bude dohliadať na platbu výživného od povinného rodiča, deti tak nezostanú ani jeden mesiac bez prostriedkov.
Finančná pomoc pri špeciálnych zdravotných výkonoch – ak štát nezabezpečí dostupnú starostlivosť, mal by preplatiť nutný zákrok aspoň v súkromnom sektore.
Nebagatelizovanie domáceho násilia – pri rodinných konfliktoch, týraní i neplatení výživného nesmú slúžiť len výhovorky o „nedostatku dôkazov“.
Príbeh Eriky ukazuje, ako ľahko ostane jednorodič sám, keď zlyhá zodpovednosť druhého rodiča a chýba mu reálna opora inštitúcií. Aj keď Erikina domácnosť zápasí s autizmom a osobitnými potrebami, samotná diagnóza by ešte nebola prekážkou, keby funkčný systém dokázal podporiť tých najzraniteľnejších. Nepotrebujeme ďalšie nekonečné konania, potrebujeme reálne riešenia.
Ak nechceme, aby matky a ich deti prežívali príbehy ako Erika, je najvyšší čas konať. Ak sa chceme volať spravodlivou spoločnosťou, musíme začať hľadať spôsoby, ako podanie na políciu nezapadne do zásuvky a ako aj špecifické zdravotné výkony nezostanú v rovine nedostupného luxusu. V opačnom prípade zostanú tieto rodiny v začarovanom kruhu a životne dôležité zákroky budú len nedosiahnuteľným snom.
Erika bojuje sama, no ja som, aj v jej mene, pripravená zdvihnúť hlas za všetkých jednorodičov a jednorodičky v podobnej situácii. Je na nás, aby sme váš hlas nenechali odísť naprázdno.
