Priznám sa, že som celkom dobre nerozumel nominácii SDKÚ - DS a jej spojencov na post primátora hlavného mesta. A to z niekoľkých dôvodov.
1) Politický Robinson Crusoe
Nech mi p. Vášáryová a celé SDKÚ odpustí, ale myslím si, že dať kandidáta na post primátora hlavného mesta, ktorý je politickým stroskotancom a ktorý v žiadnych voľbách nebol úspešný, je príliš veľky, nie len politický, hazard, ktorý bol od začiatku odsúdený na zánik, resp. na neúspech.
2) Žiadna politická osobnosť
Nie že by p. Ftáčnik bol nejakou osobnosťou, ale rozhodne je politikom so skúsenosťami, a to nie len z "národnej", ale aj komunálnej politiky. Okrem toho, že p. Vášáryová bola herečka a bývalá veľvyslankyňa sa o nej málo toho vie, resp. o jej úspechoch, ktoré by oslovili voličov. Rovnako sa žiadnym spôsobom neprejavovala ako popredná predstaviteľka politickej strany, za ktorú kandidovala, nemohla reálne uspieť. Nechce sa mi veriť, že by si to v SDKÚ neuvedomovali. Ak nie, tak to bola (a aj bola) z ich strany poriadna naivita.
3) Slabý súper
Kandidát, v osobe p. Vášáryovej, bol príliš slabým súperom voči zvolenému primátorovi, ktorý vystupoval ako nezávislý (aj keď o jeho nezávislosti by sa dalo polemizovať). Myslím si, že p. Vášáryová nemala na to ani odborné predpoklady. Na koľkých novelách zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch sa p. Vášáryová podieľala? Podľa oficiálnej stránky NRSR toho veľa nebolo. A ak niečo, tak to nestojí ani za reč.
Osobne si viem veľmi ťažko predstaviť, žeby p. Vášáryová bola primátorkou Bratislavy.
Bohužiaľ, svojimi krokmi tak SDKÚ prispela k tomu, že ľavica sa dostala k primátorskému kreslu v Bratislave po dlhšom období. Škoda.
