Týždeň v znamení sociálnych sietí
Tento týždeň bola veľká pozornosť venovaná sociálnym sieťam a ich opatreniam v boji proti dezinformáciám. Azda tej najväčšej sa dostalo Facebooku. Jeho šéf, Mark Zuckerberg, bol nedávno na vypočúvaní v americkom Kongrese, kde vyhlásil, že jeho firma nepristúpi k overovaniu pravdivosti politických reklám.
Argumentoval slobodou slova a tým, že každý občan má právo vidieť, ktorý politik klame, a ktorý nie. Video z jeho výsluchu, v ktorom sa ho kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez pýta, či by jej Facebook dovolil cieliť reklamu na republikánskych voličov a šíriť v nej klamstvá, je populárne aj na Slovensku.
Hoci Facebook nebude overovať pravdivosť tvrdení v politických reklamách, tento týždeň informoval o tom, že zrušil takmer 200 falošných účtov, ktoré šírili dezinformácie v Afrike. Účty boli napojené na Jevgenija Prigožina. Prigožin je spájaný s farmou trollov pod názvom Internet Research Agency so sídlom v Petrohrade, ktorá ovplyvňovala americké prezidentské voľby v roku 2016. Dezinformácie šírili v ôsmich afrických krajinách a týkali sa geopolitiky, ale aj lokálnej politickej situácie. Medzi správami dominovali tie prebraté z ruských štátnych médií.
V tom istom čase prišiel Twitter s oznámením, že od 22. novembra plošne zakáže akúkoľvek platenú politickú reklamu. Zákaz tak začne platiť ešte pred britskými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať 12. decembra. Twitter svojím rozhodnutím prispel k zvýšeniu tlaku na Facebook pre svoj postoj k šíreniu politickej reklamy.
O sociálnych sieťach sa diskutovalo aj na pôde Európskej únie. Komisia totiž predstavila prvú správu o tom, ako Facebook, Twitter, Google, Microsoft a ďalšie technologické firmy, napĺňajú svoje záväzky v boji proti dezinformáciám, ku ktorým sa dobrovoľne prihlásili.
Zo správy vyplýva, že digitálne platformy zvýšili transparentnosť a zlepšili svoju spoluprácu s Komisiou. Prístup k dátam pre výskumné účely je však naďalej obmedzený, čo komplikuje prácu výskumníkom a overovateľom faktov. Do tretice, miera aktivít v napĺňaní týchto záväzkov aj poskytnuté údaje sa rôznia naprieč platformami.
Facebook zablokoval stránku Slovenského hnutia obrody
Facebook sa snaží obmedziť šírenie dezinformácií aj na Slovensku. Najnovšie na to doplatilo Slovenské hnutie obrody. Stránka mala na Facebooku vyše 47-tisíc fanúšikov.
Slovenské hnutie obrody je nacionalistické, výrazne euroskeptické a sympatizuje s mnohými myšlienkami fašizmu. Jozefa Tisa napríklad považuje za najvýznamnejšiu osobnosť v dejinách Slovenska. Na svojich stránkach šíri klamstvá, polopravdy a konšpirácie.
Webová databáza konšpirátori.sk, Slovenské hnutie obrody zaraďuje medzi stránky s najspornejším obsahom. Podľa stanovených kritérií dostala 9,5 bodu z 10 možných.
Klimatická zmena terčom dezinformácií aj na Slovensku
Dezinformačné weby ako Hlavné správy, Zem a Vek alebo Infovojna prednedávnom informovali o deklarácii, ktorá má spochybňovať existenciu klimatickej zmeny. Deklarácia ponúka šesť tvrdení, ktoré majú podporiť jej celkové závery.
Ich pravdivosť sa rozhodol zhodnotiť portál climatefeedback.org. Tento portál združuje vedcov, čo sa snažia triediť fakty o klimatickej zmene od rôznych výmyslov. Odborníci z tohto webu ohodnotili vedeckú váhu deklarácie číslom -1.8, čo zodpovedá veľmi nízkej vedeckej dôveryhodnosti.
Zaujímavosťou je aj fakt, že dezinformačné médiá uvádzajú údaj, že za deklaráciou stojí 500 vedcov zaoberajúcich sa klímou. V skutočnosti je iba desať z nich odborníkov na klímu a štyria sú meteorológovia, čo predstavuje 2,8 percenta z celkového počtu. Signatári z úplne neprepojených akademických odborov, napríklad psychológia, filozofia, archeológia a právo, prevyšovali v pomere 2:1.
Ďalšie zaujímavosti
Facebook spustil v niektorých amerických mestách novú záložku, kde sa budú zobrazovať správy z miestnych denníkov. Cieľom je prinášať dôveryhodné miestne spravodajstvo. Kontroverziu však spôsobilo, že medzi dôveryhodné spravodajské weby bol zaradený server Breitbart News, ktorý je považovaný za extrémistický a xenofóbny.
Európska komisia tento týždeň zaznamenala 60 prípadov proruských dezinformácií. Týkali sa predovšetkým Krymu, západných hodnôt, rusofóbie a NATO.
