
Pôvodom som z Prešova. Odišiel som z neho v dobách, keď tam ešte nestálo Hypertesco - všetky obchody a novinové stánky zatvárali o 18.00. Nočný život sa končil pred polnocou. Obe kiná mali hrozné sedadlá a bola v nich odporná zima. V PKO mali koncert akurát tak Chiki-Liki.
V Bratislave oproti tomu Carrefour otvorený do desiatej, o druhej ráno pri "zemeguli" najmenej päťdesiat ľudí. Kam za kultúrou som si nemusel plánovať tri týždne vopred: kiná premietajú skoro "nonstop", koncerty sa v YMCE konali s jasnou pravidelnosťou. Dokonca pred troma rokmi sa na Slovane hrával kvalitný futbal!
Čo z toho, keď som sa musel každé dva týždne vracať domov (prinajmenšom oprať špinavú bielizeň). Päť hodinová cesta vo vydýchanom ICčku človeka nepoteší. Jasné, vo vlaku kopa známych. Neboli sme ani v Trnave a už počúvam prvé sťažnosti: vyj*baná 39, podzig*ný internát, vyfak*ný vlak. Keď svoje nakulminované dvojtýždňové pocity vyvhrli na druhý večer v La Cucarachi, celé okolie im dá za pravdu: Skurvená Blava. Po víkende sa šíritelia myšlienok vytratili späť na západ, avšak ich odkaz pretrval roky.
Východniarom, ktorí sú nútení prežiť podmienky Mladej Gardy, alebo žiť s ďalšími štyrmi spolubývajúcimi v dvojizbovom byte vôbec nezávidím. Ani to cestovanie v 39 / 31, keď už na Zochovej sa do autobusu nevojde ani noha a predsa tam nastúpi ďalších tridsať kúskov aj s vakmi. Tiež by som na ich mieste vyjadril názor, aký sa tu dnes omieľa.
Ale je to na nich. Nikto im nekáže trpieť ich "Skur*enú Blavu". Stačí sa kúsok pričiniť o vlastné šťastie a rázom sa z Bratislavy stane "normálne" mesto. Nájsť si brigádu, alebo prácu - presťahovať sa do normálneho podnájmu - nechodiť na miesta (a nestretávať ľudí), ktoré v nich podporujú ich názor.
Škoda že nevidia aj pozitíva Bratislavy, napr.:
- nemusia robiť do konca života za 7200,- čistého
- môžu sa vyšantiť kdekoľvek / kedykoľvek
- nákupné reťazce umožňujú nakúpiť čokoľvek
- ak predsa len niečoho niet, nájdu to na Miletičke
- vysokorýchlostný internet :))
Je to na nich, né. Alebo im treba pomôcť?