Cez deň to mám v paži, nie som doma. Sotva sa zotmie, "prekrásny" pútač (o rozmere menšieho futbalového ihriska) začne svietiť. Tak odporne, že to až dráždi zrak. Čo mi zostáva? Zatiahnem žalúzie - nepomáha. V podobe svetelných bodov sa naďalej vtiera do bytu. Cítim sa ako na nepodarenej technopárty. Spása prichádza presne o 23.45, reklama hasne. Odmlčí sa na biednych päť hodín a kolobeh začína nanovo.
Zaujíma ma, ako to zvládajú ľudia, ktorí bývajú vedľa nákupných centier či benzínových púmp. Pokiaľ sa nemýlim, takéto prestížne stavby svoju neónovú krásu nevypínajú vôbec. Tento druh "rušenia" som nenašiel v žiadnom zákone, vyhláške, ani v nariadení mesta.
Je zaujímavé, že sa môžete odvolať proti susedovmu televízoru, neplánovanému ohňostroju, zvukom z "neďalekej dopravnej komunikácie". Proti hluku môžte. Proti svetlu nie.
Alebo áno?
