Je neuveriteľné koľko energie mi táto žena dodáva. Zabúdam na únavu, rozhorčenie a zúrivosť. Sledujem 3D efekt rotačných čepelí, nanosítko, turbínový makročlánok, nehoriacu vrstvu laku, ohromnú silu pary, kónický tvar šľahača a laserom brúsenú hranu titánového noža. Samozrejme, megapráskový WS krájač, nezabudol som :)
Všetky tieto veci by mi normálne prišli banálne a samozrejmé. Nie však s úžasnou Gábi. Vžívam sa do jej kože, preciťujem každý detail východonemeckej techniky, a teším sa spolu s ňou. Prečo?
Je to už dávno, čo som sa prestal diviť radostiam všedného dňa. Keď mi kanvica zohreje vodu, ak nabrúsený nôž krája lepšie ako tupý. Nečudujem sa, keď ráno stihnem trolejbus, alebo ak mi v práci nepadnú Windowsy. Zvykol som si na znamenia monotypu života.
Preto chcem byť nachvíľu naivný ako Gábi, aby bol môj svet zaujímavejší. Teraz ma napadá, čo keď to iba hrá?!?
