Na zadnej strane môjho mozgu,
visí tvoja fotka.
Má drevený rám.
Môj mozog ju projektuje pred moje oči.
Niekedy si myslím, že si nedohľadne ďaleko...
a vtedy sa mi premietneš a vcucneš do obrazu,
ako keby si tam vyrástol...
Premávaš sa tam na bicykli, čítaš si tam knihy, pozeráš so mnou filmy...
Keď spím, je mi smutno.
Keď spím, projektor je vypnutý.






