My, generácia z námestia z roku 1989, sme však boli vychovávaní a učení o iných ideáloch a inom smere, smere východnom, čiže ruskom, pardon sovietskom. Na školách bol povinný jazyk ruština, na maturite bola ruština, v médiách a filmoch bola ruština. Koniec koncov mali sme tu zopár desiatok tisíc ruských, pardon sovietskych vojakov a ich rodín, žijúcich na území Slovenska, pardon Slovenskej socialistickej republiky. Nie celkom ideálne podmienky na učenie sa anglického, pardon imperialistického jazyka. Aby som bol presnejší, neboli žiadne podmienky. Ak ste mali niekoho, kto emigroval do anglicky hovoriacich krajín, tak ste sa mohli, aspoň z časopisov, novín, kníh, ktoré vám poslal, niečo naučiť, ale samozrejme ste boli sledovaný pracovníkmi špeciálneho oddelenia ŠTB. "Jednoduše řečeno" ako hovoria naši bratia česi, " stálo to za p.d"
Máme však rok 2011, tretie tisícročie, veľmi technicky a vedecky to vyspelé obdobie. Samozrejme komunikácia na svetovej úrovni prebieha v anglickom jazyku. A nie len na svetovej úrovni ale aj na európskej a samozrejme aj slovenskej. Ak sa chcete uchádzať o prácu, keďže prácu vo väčšej miere ponúkajú nadnárodné, resp. zahraničné spoločnosti a korporácie, je nevyhnutnosťou určitá úroveň znalosti anglického jazyka. Stáva sa už samozrejmosťou prikladať k žiadosti o prácu aj tkz. CV-čko ( životopis v anglickom jazyku ). Ak ho nemáte, nuž "my sa vám ozveme", znie zvyčajne diplomatická odpoveď po absolvovaní pohovoru, inak povedané " zabudnite na túto ponuku! "
Je to určitá známka gramotnosti, ktorú človek najviac pocíti v zahraničí, či už na letisku, v bankách, konzulátoch... nehovoriac o rozvojových krajinách, kde aj ten najšpinavší domorodec, samozrejme za predpokladu určitého vzdelania, s vami komunikuje v anglickom jazyku. Zrazu sa začínate cítiť ako menej cenný, menej vzdelaný, zahanbený. Uvedomujete si svoj handikep, uvedomujete si svoju malosť a hovoríte si " Toto sa musí zmeniť! "
A tak si, pri všetkých starostiach každodenného žitia, vyčleníte čas a samozrejme peniaze, nájdete si vhodný kurz a školu a pustíte sa do študovania angličtiny. Asi vám nemusím zdôrazňovať rozdiel medzi učením sa jazyka dieťaťa, resp. "školáka" a "dospeláka". Hlava plná starostí, zodpovednosti a otázok: prepustia ma z práce, zničí ma konkurencia, položí ma vyššia DPH, neprepadnú deti drogám, alkoholu, neopustí ma žena, budem mať z čoho platiť hypotéku, leasing...??? A teraz sa učte, sústreďte, nalievajte do seba slovíčka, vetné konštrukcie, frázy!
Poviem vám, nie je to pre nás ľudí z námestia z roku 1989, ľahké pretĺkať sa životom. Na strane druhej však treba dodať, že celý život sa učíme, vzdelávame. Veď život sám o sebe je jedna veľká škola. Každá nová znalosť či už jazyková, vzdelanostná, odborná alebo akákoľvek iná vás posúva dopredu a rozširuje vaše obzory. Preto hlavu hore a nebojte sa takýchto výziev!
