Mnohí z nás dostanú ten dar skôr, mnohí z nás neskôr a iní ho hľadajú celý svoj život. Niekedy si to ani neuvedomujeme, nechápeme, nevidíme, alebo nechceme vidieť, chápať, uvedomiť si, že je to ten najväčší dar aký sme kedy mohli dostať. Keď dvaja ľudia patria k sebe, spolu plávajú oceánom života, zdolávajú nástrahy a prekážky, budujú si vlastnú rodinu, deti...jednoducho svoj vlastný svet.
A nič nie je krajšie, ako vidieť dvoch starích ľudí, túliacich sa k sebe, prejavujúc si lásku a nehu. Toľko citu a súcitu, po toľkích rokoch spolužitia.
23.12., deň pred Vianocami som navštívil moju klientku, Máriu, v domove dôchodcov. Sedela v izbe pri svojom manželovi, imobilnom mužovi, ktorý prekonal mozgovú príhodu. Na moju otázku ako sa má, mi odpovedala, že dobre. " A čo tu robievate celé dni, bez televízie a rádia? " znela moja ďalšia otázka. " Na sedíme tu spolu, rozprávame sa. Niekedy mi Šani začne rozprávať po maďarsky, čo mu nerozumiem ani slovo a ja mu len prikyvujem. Poobede si zvyknem pospať vedľa Šaniho na kresle a potom si dáme spolu večeru " odpovedá mi Mária. " O čom sa zvyknete rozprávať, keď nikam nechodíte, nemáte tu telku ani rádio ? " pokračujem v rozhovore, " o spomienkach, o tom aké to bolo keď sme boli ešte mladí. Ono to príde z ničoho nič, pána Barta. Jedného dňa sa zobudíte, oblečiete sa, prídete do práce a zrazu bum a všetko sa zmení. Mozgová príhoda nám zmenila celý náš život. Zrazu všetko okolo vás prestane existovať. Naši priatelia zrazu nemajú čas, naši susedia sa nám vyhýbajú, bratov ani sestry už nemáme a deti sme nemohli mať. Zisťujete, že ste vlastne sami a čím ste starší, tým si viac uvedomujete aká je láska pre vás dôležitá. Uvedomujem si, že som mala vlastne obrovské šťastie, že som stretla Šaniho a že sme spolu prešli životom. O tom sa spolu rozprávame. O tom veľkom dare, ktorým sme boli obdarovaní. Rozprávame sa a modlíme sa aby sme tu mohli byť spolu ešte dlho " odpovedá mi Mária a drží pri tom Šaniho za ruku. Ja tam sedím, do očí sa mi tisnú slzy a pokúšam sa ich zadržať. Uvedomujem si, že títo a im podobní ľudia tu prežívajú niekedy aj viac ako tretinu svojho života. Medzi štyrmi stenami, v tichu len dvaja ľudia. " Je to láska, ktorá vám dáva zmysel života. Ostatné pre vás nie je dôležité. Prajem vám aby ste aj vy stretli takúto lásku pán Barta. " akokeby vyčítala v mojich očiach nezodpovedanú otázku dokončila rozpá a ja som už neudržal slzy, ktoré mi stekali po lícach. Uvedomil som si, že nie som to ja, ktorý prišiel podporiť tíchto ľudí ale naopak oni mi vliali toľko lásky a sily až som to nevládal uniesť.
A aj keď som im priniesol darček ja, oni ma obdarovali najkrajším darom, aký som si mohol priať.
Moje želanie je jednoznačné. Aj ja chcem takúto lásku, aj ja chcem takéhoto partnera, aj ja chcem s niekým sedieť a rozprávať sa o našej spoločnej minulosti, aj ja chcem s niekým zostarnúť ...
