Drevená chalúpka s ceduľkou Pekáreň a pred vchodom babka-ježibaba-pekárka. Kúsok vľavo studnička so žabou „na prameni". O niečo nižšie domček „na stračej nôžke" ešte aj s pavučinami. Ďalšiu krásnu dreveničku zdobí nápis Výroba a predaj syrov, kde sa vás o 20:30 spýta usmievavá dievčina „ čo si želáte?" Keď som ju poprosil o mlieko a žinčicu, vezme papierovú tašku s logom salaša a spolu s úsmevom a účtom vloženým do tašky, mi ju podáva. S ospravedlnením, že nemám drobné 4 centy, mi odpovie „nevadí, dáte mi nabudúce". Krásne gesto a k tomu tá príjemná, uvoľnená atmosféra, po 11 hodinách šichty v jednom uzavretom priestore. Som unesený!
Podobný scenár som zažil o niečo vyššie v reštaurácii. Len čo som si sadol, už stála pri mne servírka a so šarmantným úsmevom sa ma opýtala, na čo by som mal chuť. Zachcelo sa mi bryndzovej pomazánky a samozrejme bryndzových halušiek. Skúsil som ešte nesmelo požiadať o čerstvé kravské mlieko a aké bolo slastné počuť „samozrejme, nie je problém". Ešte som nestihol prísť z WC (ďalší z mojich zlozvykov, vytvoriť si názor na reštauračné zariadenie podľa úrovni na toaletách) a už som mal mlieko aj pomazánku položenú na stole. Mlieko bolo príjemnej izbovej teploty a fantastickej smotanovej chuti a pomazánku som dostal v množstve, že som si musel nechať časť zabaliť. Chlebík bol v gustióznom prútenom košíku, prikrytý pláteným obrúskom. Bol upečený v pekárni u babky-ježibabky J a chutil veľkolepo. Nasledovali bryndzové halušky, presne v momente odloženia príboru do polohy „dojedol som". A tá slaninka, na jazyku sa rozplývajúca, voňavá a zmyselná, mňam. Ak by som mal niekomu popísať ako majú chutiť bryndzové halušky, tak by som jednoducho odpovedal: tak ako v Krajinke. Jednoznačne som sa utvrdil v starom známom kulinárskom fígle: všetko je to o ingredienciách! Akonáhle používate 100% suroviny a pokiaľ možno čerstvé, výsledkom je Delikatesa.
Dokonalý pôžitkársky zážitok. Dokonalá zmes prostredia, živých zvierat, príjemnej, stále usmiatej obsluhy a lahodného jedla. A potom, že nevieme robiť gastronómiu! Stačí len chcieť a mať srdce na správnom mieste. Vždy keď pôjdem okolo, tak sa určite zastavím fyzicky ako aj mentálne pookriať...
